Strana má byť pre ľudí, nie ľudia pre stranu!

Nič nie je večné! Dokonca aj to slnko nám raz prestane svietiť. Všetko, čo raz vznikne, raz aj zanikne. A so stranami je to rovnaké. Niektoré majú život ako podenky, iné vďaka svojmu ideovému náboju pretrvávajú generácie, ale koniec koncov raz aj tak zaniknú, aby dali priestor novým, ktoré rozvinú pôvodné myšlienky. To sa stalo aj s KSČ. Vznikla v ťažkom období, aby pomohla Čechom a Slovákom k lepšiemu životu. Ukázala nám cestu a svoju historickú úlohu splnila vynikajúco.

Komunisti sa dnes bijú do pŕs, keby nie nás komunistov, tak ničoho niet a nemajú čo rozkrádať! Nie je to pravda! Socializmus reálne nebudovali len komunisti, budoval ho celý národ pod vedením strany. A ešte raz zdôrazním: socializmus budoval celý národ pod vedením komunistickej strany. Z toho nám vyplýva, že ak chceme niečo trvalé vybudovať, niekto musí nielen riadiť, ale aj niesť plnú zodpovednosť za riadenie, v tomto prípade štátu, a musí mať za sebou väčšinu národa! Bez podpory národa sa aj ten najlepší zámer minie účinkom. K tomu, aby štát správne fungoval, sú potrební odborníci, ktorých strana ideovo riadi tak, aby pracovali v prospech národa a KSČ nám ukázala, že sa to dá. Takže nie straníci, ako sa mnohí mylne domnievajú, ale skutoční odborníci sú piliermi štátu!

Podobné články

Artur Bekmatov: „Poďte so mnou, pán Iliev, a zoznámim Vás s druhou stranou Slovenska, ktorej evidentne nerozumiete“

25. novembra 2022

FĽM: Ťažkoodenci v uliciach – boli sme v Aténach

25. novembra 2022

Tým, že sme prešli po prevrate na kapitalistický systém riadenia štátu a všetok majetok rozpredali do cudziny, ekonomiku nám podľa svojich potrieb riadia zo zahraničia. Naši súčasní politici, a to všetci bez rozdielu, sú len paraziti priživujúci sa na práci bežných občanov mylne sa domnievajúcich, že voľbami sa zmení smerovanie štátu. Nezmení, a toľko ospevovaná pluralita je v skutočnosti len zásterkou pre nezodpovednosť politikov voči voličom i celému národu.

Pomerne často sa stretávam s názorom, že novú stranu nepotrebujeme. Ja si to nemyslím. Ako som povedala, niekto musí riadiť a zároveň niesť aj zodpovednosť za riadenie. Kolektívne riadenia štátu samo osebe neexistuje, resp. ak všetci riadia, je to anarchia, a tak nemôžeme nikoho konkrétneho označiť za zodpovedného. Mimochodom, stranu potrebujeme aj na to, aby zastrešovala ľudí s rovnakými názormi vyznávajúcich rovnakú ideu a aby propagovala a koordinovala ich prácu. Je totálnou stratou času a energie pracovať pre národ v nekoordinovaných skupinách, ktoré často o sebe nevedia a občania ich ani neregistrujú.

Vy, ktorí dodnes poukazujete na to, že iba komunisti môžu mať zásluhy na rozvoji spravodlivej spoločnosti a iba komunisti môžu budovať prosperujúcu spoločnosť, sa už zmierte s tým, že komunistická strana u nás zanikla prevratom v roku 1989 a žiadnym zázrakom sa nevráti. Tie zvyšky členov KSČ, ktoré pretrvali do dnešných dní v  malých skupinkách, nemajú žiadnu politickú silu, aby zmenili chod dejín a osud slovenského národa. Je čas na predchádzajúcich základoch vybudovať novú stranu pracujúcu v prospech národa.

Viac než tridsaťročné vymývanie hláv odporcami socializmu a komunistického hnutia zanechalo následky na našej populácii, hlavne na mladšej generácii. Ľudia síce vedia, že sme všetci boli zamestnaní, že sme dostávali zadarmo byty, zdravotnú starostlivosť, školstvo a tiež by tieto výdobytky, ktoré boli vtedy samozrejmosťou pre všetkých, brali všetkými desiatimi, ale strach má veľké oči. Klamstvami ich vydesili tak neskutočne, že dávajú prednosť útlaku, lebo čo ak je naozaj pravda, že sme nikam nesmeli, dokonca ani do kostola nie? Čo ak je pravda, že bol nedostatok akéhokoľvek tovaru vrátane potravín?

Nie sú schopní pochopiť, prečo ľudia chceli zmenu, keď všetko mali a bolo im dobre. Nikto im zatiaľ nedokázal vysvetliť, že ľudia sa nechceli vzdať socializmu a mali sa tak dobre, že už ani nevedeli, čo by mohli chcieť. A vtedajším unudeným a nespokojným ľuďom zas nikto nepovedal, že síce budú môcť cestovať bez hraničných kontrol po Európe, ale za túto vymoženosť budeme musieť zaplatiť suverenitou a živiť migrantov alebo výberom nekvalitného tovaru od výmyslu sveta zaplatíme zdravím a likvidáciou nášho vyspelého poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu.

Nikde som nezaznamenala, žeby komunisti niekomu niečo vysvetľovali alebo by sa ohradili proti tomu, že prenasledovali nevinných ľudí. Dodnes to nepovažujú za potrebné. Čo som však niekoľkokrát zaznamenala, je, že dnešná KSS sa ospravedlnila za perzekúcie počas kolektivizácie a za činnosť komunistov počas socializmu. Prečo?! Logika nepustí! Ak sa ospravedlňujú, to znamená, že boli takí ako sa o nich hovorí! A potom sa divíme, že ľudia o komunistoch a socializme nechcú ani počuť! Dnešní komunisti sa z času na čas preberú, položia veniec k nejakému pamätníku, vydajú nejaké bezzubé vyhlásenie, potešia sa lajkmi a život ide ďalej aj bez nich.

Už ma na smrť unavujú kvázi komunisti, často sa modliaci, aby Boh vrátil socializmus, čo im však nebráni pri každej príležitosti citovať Lenina či Marxa, tapetujúci všetko červenými vlajkami i hviezdami, rovnako ako ortodoxní, skostnatení a nekompromisní komunisti oháňajúci sa straníckym preukazom, vyžadujúci od všetkých ostatných stranícku disciplínu. Títo ľudia žijú vo svojom svete, odmietajú realitu, lebo vôbec nechápu, že svet a ľudia okolo nich sa zmenili. Nechápu, že Čína nebuduje komunizmus, ale tvrdý fašizmus, že Rusko nie je ZSSR a Putin je oligarcha. Nechápu, ako veľmi svojou tvrdohlavosťou a nechápavosťou škodia komunistickému hnutiu i myšlienke socializmu.

Buďme realisti. Ľudia komunistov už nikdy nebudú voliť a už vôbec nie v takej miere, aby sa Komunistická strana dostala do parlamentu. A keby sa aj stal zázrak, boli by to štyri zabité roky v kúte opozície. Neprešiel by im ani jediný zákon. Ľuďom totiž prekáža slovo komunista, i keď im neprekážajú, a dokonca by uvítali sociálne vymoženosti socializmu.

Máme tu stranu a jej prívržencov v rozličných zoskupeniach, ktorí by vraj radi pracovali v prospech národa, i keď o snahe budovať reálny socializmus sa dá silne pochybovať, ale nechcú sa vzdať v názve strany slova komunistická. Takže čo s tým? Ľudia sa bez strany zaobídu, ale zaobíde sa strana bez ľudí? Nie, takže strana, ak chce skutočne pracovať v prospech ľudí, by mala zmeniť názov, čo u ortodoxných a kvázi komunistov vyvoláva amok. Už by si mohli títo tvrdohlavci uvedomiť, že nemôžu nikomu nič nútiť násilím, a to ani vtedy, ak je to pre ich vlastné dobro a lepší život. Ak nezmenia názor, vyzerá to tak, že čoskoro posledný zhasne.

Nechápem, prečo predsedníctva strán, ktoré sa označujú za ľavicové a nemajú potenciál dostať sa do parlamentu, sa samy nezrušia a nedajú tak priestor pre zjednotenie ľavicovo zmýšľajúcich voličov, po ktorom samy volajú. Sme vari národom ambicióznych predsedov bez zodpovednosti?! Akosi ste, priatelia, zabudli na to, že tu nie ste preto, aby ste národu vládli, ale mu slúžili!