Nič nie je večné! Dokonca aj to slnko nám raz prestane svietiť. Všetko, čo raz vznikne, raz aj zanikne. A so stranami je to rovnaké. Niektoré majú život ako podenky, iné vďaka svojmu ideovému náboju pretrvávajú generácie, ale koniec koncov raz aj tak zaniknú, aby dali priestor novým, ktoré rozvinú pôvodné myšlienky. To sa stalo aj s KSČ. Vznikla v ťažkom období, aby pomohla Čechom a Slovákom k lepšiemu životu. Ukázala nám cestu a svoju historickú úlohu splnila vynikajúco.
Komunisti sa dnes bijú do pŕs, keby nie nás komunistov, tak ničoho niet a nemajú čo rozkrádať! Nie je to pravda! Socializmus reálne nebudovali len komunisti, budoval ho celý národ pod vedením strany. A ešte raz zdôrazním: socializmus budoval celý národ pod vedením komunistickej strany. Z toho nám vyplýva, že ak chceme niečo trvalé vybudovať, niekto musí nielen riadiť, ale aj niesť plnú zodpovednosť za riadenie, v tomto prípade štátu, a musí mať za sebou väčšinu národa! Bez podpory národa sa aj ten najlepší zámer minie účinkom. K tomu, aby štát správne fungoval, sú potrební odborníci, ktorých strana ideovo riadi tak, aby pracovali v prospech národa a KSČ nám ukázala, že sa to dá. Takže nie straníci, ako sa mnohí mylne domnievajú, ale skutoční odborníci sú piliermi štátu!
Tým, že sme prešli po prevrate na kapitalistický systém riadenia štátu a všetok majetok rozpredali do cudziny, ekonomiku nám podľa svojich potrieb riadia zo zahraničia. Naši súčasní politici, a to všetci bez rozdielu, sú len paraziti priživujúci sa na práci bežných občanov mylne sa domnievajúcich, že voľbami sa zmení smerovanie štátu. Nezmení, a toľko ospevovaná pluralita je v skutočnosti len zásterkou pre nezodpovednosť politikov voči voličom i celému národu.
Pomerne často sa stretávam s názorom, že novú stranu nepotrebujeme. Ja si to nemyslím. Ako som povedala, niekto musí riadiť a zároveň niesť aj zodpovednosť za riadenie. Kolektívne riadenia štátu samo osebe neexistuje, resp. ak všetci riadia, je to anarchia, a tak nemôžeme nikoho konkrétneho označiť za zodpovedného. Mimochodom, stranu potrebujeme aj na to, aby zastrešovala ľudí s rovnakými názormi vyznávajúcich rovnakú ideu a aby propagovala a koordinovala ich prácu. Je totálnou stratou času a energie pracovať pre národ v nekoordinovaných skupinách, ktoré často o sebe nevedia a občania ich ani neregistrujú.
Vy, ktorí dodnes poukazujete na to, že iba komunisti môžu mať zásluhy na rozvoji spravodlivej spoločnosti a iba komunisti môžu budovať prosperujúcu spoločnosť, sa už zmierte s tým, že komunistická strana u nás zanikla prevratom v roku 1989 a žiadnym zázrakom sa nevráti. Tie zvyšky členov KSČ, ktoré pretrvali do dnešných dní v malých skupinkách, nemajú žiadnu politickú silu, aby zmenili chod dejín a osud slovenského národa. Je čas na predchádzajúcich základoch vybudovať novú stranu pracujúcu v prospech národa.
Viac než tridsaťročné vymývanie hláv odporcami socializmu a komunistického hnutia zanechalo následky na našej populácii, hlavne na mladšej generácii. Ľudia síce vedia, že sme všetci boli zamestnaní, že sme dostávali zadarmo byty, zdravotnú starostlivosť, školstvo a tiež by tieto výdobytky, ktoré boli vtedy samozrejmosťou pre všetkých, brali všetkými desiatimi, ale strach má veľké oči. Klamstvami ich vydesili tak neskutočne, že dávajú prednosť útlaku, lebo čo ak je naozaj pravda, že sme nikam nesmeli, dokonca ani do kostola nie? Čo ak je pravda, že bol nedostatok akéhokoľvek tovaru vrátane potravín?
Nie sú schopní pochopiť, prečo ľudia chceli zmenu, keď všetko mali a bolo im dobre. Nikto im zatiaľ nedokázal vysvetliť, že ľudia sa nechceli vzdať socializmu a mali sa tak dobre, že už ani nevedeli, čo by mohli chcieť. A vtedajším unudeným a nespokojným ľuďom zas nikto nepovedal, že síce budú môcť cestovať bez hraničných kontrol po Európe, ale za túto vymoženosť budeme musieť zaplatiť suverenitou a živiť migrantov alebo výberom nekvalitného tovaru od výmyslu sveta zaplatíme zdravím a likvidáciou nášho vyspelého poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu.
Nikde som nezaznamenala, žeby komunisti niekomu niečo vysvetľovali alebo by sa ohradili proti tomu, že prenasledovali nevinných ľudí. Dodnes to nepovažujú za potrebné. Čo som však niekoľkokrát zaznamenala, je, že dnešná KSS sa ospravedlnila za perzekúcie počas kolektivizácie a za činnosť komunistov počas socializmu. Prečo?! Logika nepustí! Ak sa ospravedlňujú, to znamená, že boli takí ako sa o nich hovorí! A potom sa divíme, že ľudia o komunistoch a socializme nechcú ani počuť! Dnešní komunisti sa z času na čas preberú, položia veniec k nejakému pamätníku, vydajú nejaké bezzubé vyhlásenie, potešia sa lajkmi a život ide ďalej aj bez nich.
Už ma na smrť unavujú kvázi komunisti, často sa modliaci, aby Boh vrátil socializmus, čo im však nebráni pri každej príležitosti citovať Lenina či Marxa, tapetujúci všetko červenými vlajkami i hviezdami, rovnako ako ortodoxní, skostnatení a nekompromisní komunisti oháňajúci sa straníckym preukazom, vyžadujúci od všetkých ostatných stranícku disciplínu. Títo ľudia žijú vo svojom svete, odmietajú realitu, lebo vôbec nechápu, že svet a ľudia okolo nich sa zmenili. Nechápu, že Čína nebuduje komunizmus, ale tvrdý fašizmus, že Rusko nie je ZSSR a Putin je oligarcha. Nechápu, ako veľmi svojou tvrdohlavosťou a nechápavosťou škodia komunistickému hnutiu i myšlienke socializmu.
Buďme realisti. Ľudia komunistov už nikdy nebudú voliť a už vôbec nie v takej miere, aby sa Komunistická strana dostala do parlamentu. A keby sa aj stal zázrak, boli by to štyri zabité roky v kúte opozície. Neprešiel by im ani jediný zákon. Ľuďom totiž prekáža slovo komunista, i keď im neprekážajú, a dokonca by uvítali sociálne vymoženosti socializmu.
Máme tu stranu a jej prívržencov v rozličných zoskupeniach, ktorí by vraj radi pracovali v prospech národa, i keď o snahe budovať reálny socializmus sa dá silne pochybovať, ale nechcú sa vzdať v názve strany slova komunistická. Takže čo s tým? Ľudia sa bez strany zaobídu, ale zaobíde sa strana bez ľudí? Nie, takže strana, ak chce skutočne pracovať v prospech ľudí, by mala zmeniť názov, čo u ortodoxných a kvázi komunistov vyvoláva amok. Už by si mohli títo tvrdohlavci uvedomiť, že nemôžu nikomu nič nútiť násilím, a to ani vtedy, ak je to pre ich vlastné dobro a lepší život. Ak nezmenia názor, vyzerá to tak, že čoskoro posledný zhasne.
Nechápem, prečo predsedníctva strán, ktoré sa označujú za ľavicové a nemajú potenciál dostať sa do parlamentu, sa samy nezrušia a nedajú tak priestor pre zjednotenie ľavicovo zmýšľajúcich voličov, po ktorom samy volajú. Sme vari národom ambicióznych predsedov bez zodpovednosti?! Akosi ste, priatelia, zabudli na to, že tu nie ste preto, aby ste národu vládli, ale mu slúžili!
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Je to skutočnosť a fakt! Socializmus na Slovensku vybudovali a žili v ňom všetci obyvatelia Slovenska. Ba, pretože po vojne bola vďaka úsiliu aj komunistickej strany obnovená Československá republika, ten československý socializmu sme budovali spoločne a aj sme v ňom spoločne žili. Absolútne sa mlčí o tom, že sme v povojnovej obnove bez „humanitárnych pomocí“ Západu dokázali vytvoriť silný národohospodársky komplex a že ten dokázal pre Slovákov zázrak: pribudlo nás po vojne o jeden a pol milióna občanov len tu na Slovensku viac.
Áno, všetci neboli komunistami! Ale boli tu státisíce ľudí, ktorí mali radi svoju vlasť a podieľali sa na jej rozkvete.
Nie všetci dnes majú chuť „byť komunistami“. Ale všetci dnes radi spomínajú na tú dobu a sú hrdí na socializmus.
TOTO NIKTO NEPODCHYTIL! Myslím, politicky. Nie je tu široké hnutie, ktoré by povedalo: Sme hrdí na náš socializmus. A chceme ho späť. A nemusíme byť zrovna komunisti!
.. neoriginálne navrhujem názov „Strana mírného pokroku v mezích zákona „.
Možno by som doplnil aj dvojslovie “ veľmi,veľmi “ (mírného) , nech už teda dám aj trocha tej originality. Alebo realistickosti, ak chcete ..
Ale vážne ..
Ak sa víťazom niečo podarilo, tak najničivejšie nebolo rozkradnutie majetku, ani demontáž sociálneho štátu, ani likvidácia ľavice. Najväčšie víťazstvo dosiahli demokratizáciou populácie.
Kam sa len pozriem, samý demokrat.
Nie je nič bezzubejšie, ako občan-demokrat v nedemokratickom systéme.
Bez ohľadu na názvoslovie, ideológiu, program aj volebný výsledok …
tatko, azda „demoralizáciou“, nie?…
.. budem sa opakovať, ale nič iné, ako popriať všetkým demokratom a generáciám ich nasledovníkov usilujúcim o socializmus demokratickou cestou, veľa zdravia a neochvejnej viery, na momentálnej úrovni svojho poznania s čistým svedomím nemôžem.
Ale môžem pridať prianie neoblomnej morálky .. A svoj demokratický volebný hlas ( ,ak by niekto pochyboval..) 🙂
pri zmene systému nemusí nutne tiecť krv
A kto tu spomína nejakú krv ? Gándhí si „len“ sadol a porazil impérium ..
Ja iba vyjadrujem svoj názor, keď vravím, že systém nezmením atribútom jeho existencie..
Čo, ako to ,čo sa stalo s ľavicou ( všeobecne ) , lepšie ilustruje možný rozsah takej zmeny ?
budeme čakať na druhého Gándhího? Tiež riešenie ako nič nerobiť
Nie, my nie sme Ghándí, ale ani Londýn už by nebol tak „humánne zaskočený“…My máme Svätopluka a cez tisícročie šírenú tradíciu vztýčeného meča nad Hradnou skalou s výkrikom na perách „Mor ho“!
Len: Kto je ten náš dnešný Svätopluk????
Dve ťažké pravdy v článku:
„Ľudia komunistov už nikdy nebudú voliť a už vôbec nie v takej miere, aby sa Komunistická strana dostala do parlamentu.“
Pretože dnešní mladí a už hospodársky činní ľudia na Slovensku už od narodenia „papkajú kultúrnu/ideovú omáčku“ o tom, že „komunistický režim bol zločinecký“. A denne sa im servírujú dôkazy protivníkov socializmu- antikomunistov, ktorí nevymierajú, ale „prevteľujú“ sa do tiel 15 – 25-ročných „pamätníkov“ ( môj dedko hovoril, moja mama spomínala…), voči tomu nemáte zbraň…
Ale aj preto, lebo skostnatelým opakovaním mantry o úlohe proletariátu za reality, keď žiadny proletariát v zmysle učenia Marxa-Engelsa už neexistuje, sa z KS stali sekty, ktoré hlásajú „svoju pravdu“ bez ohľadu na skutočnosť.
II.
„…takže strana, ak chce skutočne pracovať v prospech ľudí, by mala zmeniť názov… “
ortodoxní komunisti na Slovensku akosi „nevedia“ a „zabudli“, že v Poľsku vládla Poľská zjednotená robotnícka strana ( bez názvu KS, ale s programom komunistov), v NDR vládla SED (presný názov ani neviem, ale slovo komunistický v názve nemali), v Maďarsku vládla MSMP ( Maďarská socialistická robotnícka strana) a tiež budovali socializmus na základe komunistického programu…atď.
Takže:
Sila nie je v názve!
Sila je v programe a cieľoch.
A v zjednotení.
A dodám: V oslovení socialistickým skutočne akčným programom všetkých nespokojných ľudí v Slovenskej republike, nielen komunistov a prípadne ich detí.
Skúsme to!
ďakujem
.. pani Katka, vyrástol a bol som vychovaný v systéme, kde každý na svojom mieste ,podľa svojich schopností prispieval k spoločnému blahu. Sotva to už zo mňa niekto vymláti ..
Každého jedného v podobnom počínaní vždy rád podporím ..