1. júna sa dožíva právnik a partizán z 9. partizánskeho oddielu 99 rokov. Narodil sa v židovskej rodine Topoľčianskeho advokáta a detstvo prežil v Nitre. Jeho otec bol po vojne predsedom Národného súdu, tj. mimoriadneho súdu zriadeného na vysporiadanie sa so zločincami počas vojny. Súdil napr. Hermanna Höfleho. SS-Obergruppenführer a hlavný veliteľ nemeckých vojsk, ktoré zatlačili SNP. Odsúdený na trest smrti 1947. Ďalej Franz Karmasina (1901 – 1970), doživotného vodcu Deutsche Partei a nemeckej národnej skupiny na Slovensku, ktorý bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti.
Dietera Wislicenyho (1911 – 1948), príslušníka SS, ktorý sa podieľal aj na procese vraždenia židovského obyvateľstva zo Slovenska. Odsúdený na trest smrti.
Začiatok holokaustu pre Otta Šimka nie sú len vyhladzovacie tábory ale aj zdanlivo mierne antisemitské nariadenie, kde budú sedávať Židia a kde Slováci v rámci školskej triedy. Po presune žiaka Otta do zadnej lavice, nasledoval presun rodiny do zberného tábora v Žiline, odkiaľ mala smerovať do vyhladzovacieho tábora na území dnešného Poľska. Vďaka falošným dokladom odvrátili hrozbu transportu a skončili v pracovnom tábore vo Vyhniach.
Keď vypuklo Povstanie, bol to pre neho vtedy nový začiatok, znovu nabitý pocit slobody. Zapojil sa do 9. partizánskeho oddielu. „Ten prechod z toho stáleho ukrývania a strachu za to, že máš židovský pôvod, to všetko pominulo a naraz som bol slobodný človek.“ Neskôr ich partizánsky oddiel napadli na Ždiarskej chate Nemci a jeho členovia museli ustúpiť smerom na Roháče. Keďže Otto pomáhal zranenému kamarátovi, počas pochodu cez kopce sa im jednotka stratila a oni boli nútení nájsť si úkryt v Pribyline. Odtiaľ sa Otto vybral do Liptovského Mikuláša s cieľom vyhľadať riaditeľa nemocnice, ktorý ukrýval partizánov aj Židov: „Mojou úlohou bolo dostať raneného kamaráta do nemocnice. V Liptovskom Mikuláši ma chytil gardista menom Kružliak. Legitimoval ma, ale moje papiere neboli v poriadku. Začal ma vyšetrovať, kto som, čo som. „Už som bol v tej najhoršej kombinácii – aj partizán, aj Žid. Horšie už nemohlo byť.“ Vo väzení prešiel sériou výsluchov s použitím brutálnych vyšetrovacích metód. Len šťastnou náhodou sam u podarilo z väzenia ujsť.
S ideálom v sociálne spravodlivú spoločnosť vstúpil do komunistickej strany, vyštudoval právo a pracoval na povereníctve sociálnej starostlivosti. V čase vrcholiaceho boja proti sionizmu v ČSR v raných 50. rokoch bol obeťou čistiek a z právnika sa stal robotník. Neskôr bol preverovaný Štátnou bezpečnosťou ako potenciálne nespoľahlivý občan. Neskôr v 60. rokoch sa stal redaktorom Smeny v Bratislave a až do dôchodku pod policajným dozorom pracoval ako podnikový právnik v Bratislave.
K narodeninám mu želáme veľa zdravia a spokojnosti!
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
