Najvzácnejšími historickými dokumentmi, kde je podrobne popísaná Tartaria, sú Slovansko-Árijské vedy a Velesová kniha, ktoré objavili iba prednedávnom. Rozpráva sa v nich aj o udalostiach spred mnohých tisícročí – pred vznikom Tartarie. Je tam spomienka o Anto-Iberskom štáte, Atlantíde, o Veľkom ochladení (11 008 rokov pred n. l.), o slovanskom štáte Ruskolaň (predchodca Tartarie), o vojne medzi Rasseniou (slovanským štátom) a Arimiou (starodávna Čína), ktorá sa odohrala pred 7 529 rokmi. Veď práve odvtedy Slovania, Rusi vedú svoj kalendár. V súlade s týmto staroslovanským ruským kalendárom je dnes rok 7 529.
Mimochodom, rok 7 529 (v staroslovančine – leto 7 529) sa začal pred niekoľkými týždňami. Tento kalendár má svoj pôvod od „vytvorenia sveta v Hviezdnom chráme“, presnejšie, od uzatvorenia mierovej dohody medzi Rasseniou a Arimiou. Mimochodom, symbol tohto víťazstva, svätý Juraj (v ruských letopisoch je to Georgij Pobedonosec), ktorý na koni kopijou zabíja draka, je najstarší erb na svete, má presne 7 529 rokov. V tom roku sa uskutočnila slávna bitka dvoch veľkých štátov, čiže Rassenia, slovanský štát, existoval dávno predtým…
V staroslovanských knihách sa podrobne opisuje život v hlavnom meste Slovansko-Árijskej ríše – Asgarde (v súčasnosti je to sibírske mesto Omsk). Asgard počas svojho vpádu zničili hordy Džungarov v roku 1530 n. l. – práve vtedy sa narodil známy ruský cár Ivan IV. – Hrozný. Bohužiaľ, nie je tu priestor podrobne rozoberať „novú“ ruskú históriu…
Preto v súčasnosti v dielach ruských historikov sa príbeh Kyjevskej Rusi hodnotí inak ako pred rokmi. Súčasní ruskí historici jej udeľujú oveľa menší význam ako predtým. Jedným z dôvodov je aj to, že najznámejší panovník Kyjevskej Rusi Vladimír pokrstil Rusko v roku 988. Mnohí ruskí historici, odborníci a občianski aktivisti však vyzývajú k návratu k historickým prameňom – tradíciám a viere starodávnych Rusov, ktorí mali svojich bohov a obrady.
Viacerí odborníci poukazujú na mnohé zločiny a nenahraditeľné škody, ktoré kresťanstvo napáchalo v Rusku, vyzývajú neuctievať cudzích bohov, ale vrátiť sa k svojim bohom – slovanským, ruským. Preto mnohí autori historických diel v Rusku udeľujú menšiu pozornosť „tradičným historickým hrdinom“, ale vyzdvihujú činnosť tých ruských cárov, duchovných, bojarov a obyčajných ľudí, ktorí preferovali slovanstvo, ruské a slovanské tradície a vieru.
Ak si položíme otázku, čo predovšetkým spája Slovákov a Rusov, stručná odpoveď je jednoduchá: všetci sme Slovania, sme deti jedných rodičov. Spája nás spoločná slovanská reč, aj keď, samozrejme, má rozdiely, ktoré sa vytvorili v priebehu tisícročí. V Preambule ústavy SR sa hovorí o cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve, ktoré nás spája predovšetkým s Ruskom, a historickom odkaze Veľkej Moravy: treba sa pozerať nielen na západ, ale i na východ a hľadať spoluprácu i tam. Podobne aj dvojkríž v slovenskom štátnom znaku má korene vo východnej pravoslávnej cirkvi. Je veľmi veľa vecí, ktoré nás spájajú.
Veľa spoločného máme v našej mytológii, rozprávkach, pesničkách. Aj napriek pokresťančeniu Rusi a Slováci majú veľa spoločného v niektorých obradoch a tradíciách, ktoré sa zachovali z „pohanského“ staroslovanského obdobia predkov Rusov aj predkov Slovákov. Spája nás aj činnosť hlásateľov Cyrila a Metoda, aj keď niektorí ruskí historici, na základe bádania historických dokumentov, tvrdia, že solúnski bratia nepriniesli do Ruska písomnosť a že údajne Rusi tú azbuku mali už 100 rokov pred ich príchodom, alebo dokonca už v V. – VI. storočí n. l. Diskutabilných skutočností je viac.
Ale ako sme uviedli na začiatku tohto článku, snažili sme sa prezentovať iba všeobecný pohľad na históriu Ruska a netvrdíme, že sa v niečom nemýlime. Rusko je krajina s „nepredvídateľnou minulosťou“: tak ešte obyvatelia bývalého ZSSR s humorom pokrstili svoju domovinu, keď počas zmeny politických lídrov sa prepisovala aj história a starí hrdinovia sa stávali zločincami a ničomníkmi a naopak.
Presne to isté sa deje aj v súčasnosti, aj keď z úplne iného dôvodu. V Rusku sa snažia odhaliť pravdu o minulosti svojej krajiny a ruského národa, napraviť historické nepravdy a klamstvá, prezentovať pravdivú históriu Ruska a slovanstva, ktoré sú neoddeliteľné. Je to dlhá a ťažká cesta, ale Rusi sa na tú správnu cestu už vybrali. Národ, ktorý pozná svoju minulosť, má aj budúcnosť. Niet čo dodať…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU