Aký štátny rozpočet „nám dali“, teda vláda a parlament na rok 2021?
Konečne sme sa, my ľud slovenský, dočkali: “dali nám“ štátny rozpočet 2021. „Rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti“ podľa ministra financií SR E. Hegera a ide vraj o rozpočet občanov, ktorí sa naň skladajú a aj preto bude vláda šetriť sama na sebe. Možno aj preto ho 91 poslancov koalície bez dlhých rečí schválilo. Ani si nevšimli obrovskú zadlženosť SR a to, že ideme do rekordného schodku, teda zadlženia štátneho rozpočtu. Osem miliárd eur, tomu sa už hovorí jednoročný dlh, čiže deficit.
Manipulovanie s dlhmi republiky
Zákon o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2021 teda prešiel, a to spolu s pozmeňujúcim návrhom poslanca Mariána Viskupiča za pravicovú stranu Sloboda a solidarita (SaS). Ten navrhol doplniť do zákona takzvanú daňovú brzdu. „Vďaka nej by sa konsolidácia nerobila cez zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia,“ dodal poslanec. Vzhľadom na to, že Slovensko nemá vlastné produkčné možnosti, ako si „vyrobiť“ financie, je to predohra k ďalšej vlne privatizácie. Ešte máme letiská, hotely, Tatry. INESS, nevládna poradenská agentúra, už spracúva zoznam pre SaS-ku. Lebo filozofiou je nezaťažovať zvyšovaním daní cudzích investorov, ale radšej im predať, čo ešte máme. Je však zaujímavé, že 91 poslancom NR SR „nevadí“, že sa Slovensko ide ďalej zadlžovať. (Až na 64 percent ročného hrubého domáceho produktu. To znamená (suma nikde neuvedená), že odhadom asi na ďalších 48 miliárd eur. V jedinom roku 2021!
Ešte nie sú známe presné čísla rozpočtu (azda okrem poslancov, ktorí „vlastnia“ prvopis rozpočtu, čo schvaľovali) tak, ako sa dostal do zákona. Sú známe len návrhy, čo už v októbri 2020 zverejnil minister E. Heger a tiež rozpočet vtedy označil za rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti.
V takých turbulentných časoch, aké prežívame, by bolo akosi zvláštne, ak by tie čísla od októbra „sedeli“, najmä ak boli tak „odborne zrátané“ z miliárd až na jedno celé euro.
Zbytočná hra na čísla
Nie je dnes relevantné zaoberať sa číslami a rozpočtovými kapitolami. Relevantné je zaoberať sa účelmi vynakladaných, a preto potrebných financií a možnosťami získavania financií do štátneho rozpočtu. Všetko ostatné je hra čísiel. Dnes s veľmi mínusovým výsledkom.
Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2021 bol navrhnutý takto: (cit z návrhu)
1) Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2021 sa rozpočtujú sumou 15 815 257 145 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určujú sumou 23 864 618 285 eur.
(2) Schodok štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určuje sumou 8 049 361 140 eur.
Štátny rozpočet na rok 2020 bol už v priebehu tohto roka v auguste korigovaný, rozumej znížený oproti tomu zákonne schválenému v decembri 2019. A „čísla“ sa hýbu smerom dolu v príjmoch a vysoko vyskočili vo výdavkoch a v deficite. Na príjme 14,36 mld eur. Na výdavkoch 26,32 miliardy eur a v deficite11,93 miliardy eur.
Populizmus zahmlený nepresnými číslami
Z rozpočtových kapitol si už jednotliví ministri začínajú populisticky „vyťahovať“ do tlačoviek svoje nároky, napríklad pre budúce matky, dôchodcov, štátnych zamestnancov, ale je to zatiaľ všetko v akejsi bielej hmle. Zákon videli iba poslanci a aj tí mnohí mu príliš pri schvaľovaní asi nerozumeli. Medzi prvými to výstižne komentovala novinárka Kollárová z Pravdy slovami „žiadne statky, samé zmätky“.
Ako krásne sa to dalo zahmliť aj argumentmi o schvaľovaní a rozsahu rozpočtu verejnej správy. Málokto rozumie rozpočtovaniu v tom zmysle, že sú to dva rozpočty s odlišnými zdrojmi a výdajmi, a dokonca prepojené kapitolou Všeobecnej pokladničnej správy. Štátny rozpočet priznáva iba príjmy, ktoré doň tečú podľa kompetencií jednotlivých ministerstiev a úradov. Samozrejme, že tí istí občania platia dane a odvody do kapitol štátneho rozpočtu a podľa bydliska i dane a poplatky a odvody do účtov verejnej správy. Vysvetlí ten systém niekto verejnosti?
