Asi stovka účastníkov sa minulý víkend zúčastnila na tradičnom sviatku jarnej rovnodennosti na zoborských lúkach v Nitre. Slávnosť sa začala stretnutím pri Svoradovom prameni. Po modrej turistickej značke sa všetci spoločne presunuli na zoborské lúky Tri duby, kde oslávili príchod jari slovanskými chorovodmi, historickými hrami a príjemnou hudbou. Počas celého podujatia panovala dobrá a veselá nálada.
Slovania boli vždy spätí s prírodou a svoj život žili v súlade s ňou. Prírodu chápali ako súčasť svojho života a rodu. Preto aj svoje sviatky a tradície spájali s opakujúcimi sa obdobiami v prírode. Hlavné sviatky Slovania slávili v obdobiach jarnej rovnodennosti, letného slnovratu, jesennej rovnodennosti a zimného slnovratu.
V slovanskej mytológii sa navyše striedali štyri podoby boha slnka, a to jarná podoba – Jarilo (dieťa), letná podoba – Dažbog alebo Kupalo (junák), jesenná podoba- Svarog alebo Svantovit (muž) a nakoniec zimná podoba boha slnka – Chors alebo Koľada (starec). Sviatky Slovanov sa začali meniť s príchodom kresťanstva a začal sa meniť aj ich pôvodný význam. No napriek tejto skutočnosti ich mnoho pretrvalo v pôvodnej podobe do dnešných dní a mnohé kresťanské sviatky prevzali prvky sviatkov pôvodnej kultúry a duchovna Slovanov.
O sviatkoch Slovanov z obdobia pred prijatím kresťanstva máme len málo správ. Základné informácie sa nám zachovali predovšetkým v ústnej ľudovej slovesnosti – stará múdrosť našich predkov (Veda). „Veda, či jako daktorí chcú vedba, t.j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ludskieho túžbam duchovným vyšším; táto hovorím veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva“ (J. M. Hurban: Veda a slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14).
Žánre ústnej ľudovej slovesnosti, v ktorých nachádzame informácie o našich sviatkoch, sú kalendárna obradová poézia, rodinné obradové piesne (piesne spojené s narodením, svadobné a pohrebné piesne), historické piesne, vojenské a regrútske piesne, zbojnícka lyrická pieseň, pracovné piesne (trávnice), ľúbostné piesne, príslovia, porekadlá, úslovia, pranostiky, hádanky, rozprávky alebo skazky, povesti a byliny.
Základné informácie v písomnej podobe sa zachovali v stredovekých kronikách a letopisoch. Najznámejšie z nich sú Kronika Slovanov Helmolda z Bosau a Letopis Povesti dávnych liet, ktorého autorstvo sa pripisuje Nestorovi. Ďalšie údaje o sviatkoch Slovanov poskytli archeologické, etnologické alebo lingvistické výskumy, ktoré len potvrdzujú vskutku bohatú mytológiu (bájoslovie), tradície a zvyky Slovanov.
Okrem spomínaných písomných zdrojov uvádzajú niektoré pramene aj staršie – pôvodné rukopisy: Jarilina kniha (3 st. n. l.), Belaja Krynica (4. st. n. l.), Velesova kniha (9 st. n. l.) alebo neskoršie spísaná a vydaná Veda Slovena (Beograd, 1874). V slovenskom prostredí to boli diela ako napríklad STARÁ VIERONAUKA SLOVENSKÁ od P. Z. Hostinského (Pešť, 1871), O pohanskom náboženstve starých Slovákov Dr. Juraja Hodála (Trnava, 1925) alebo Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci od Pavla Socháňa. (Bratislava: Slobodné učenie sedliacke, 1930).
V súčasnom období pôsobí na Slovensku veľké množstvo duchovných občín a spoločenstiev, ktoré sa pravidelne venujú sláveniu našich pôvodných sviatkov а propagácii našej pôvodnej kultúry a viery.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
