V prvom rozhovore sme avizovali, že nasledujúcou témou bude programový dokument slovenských protifašistických bojovníkov – Vianočná dohoda, ktorej zrod má toho roku 80. výročie. Bola totiž prijatá v decembri 1943. Ak Vás budem parafrázovať, uviedli ste, že o nej netreba len hovoriť, ale že ju treba aj uvádzať do života. Ako to chápať?
– Presne tak, ako som to povedala! Stačí si tento dokument prečítať a hneď zbadáme, ako ďaleko sme sa od neho v praxi odchýlili, resp. čo sme dodnes ani v náznaku nezrealizovali.
Vyhnem sa témam „vysokej politiky“ a idem si všimnúť len to, čo je ešte vyššie. A síce to, ako je slovenský občan všemožnými trikmi zbavovaný základnej ľudskej férovosti. Najsmutnejšie však je, že zväčša sa to deje s jeho, aj keď nemým súhlasom. Napríklad v hlave II a článku 5 Vianočnej dohody sa hovorí, že „myšlienku demokracie treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudsky dôstojný“.
Táto citácia z povstaleckého protifašistického dokumentu hovorí jasne. To len nečestní falzifikátori za pomoci svojich nevzdelaných prisluhovačov nám zaplienili verejný priestor takými falzifikáciami, ako sú „dôchodcovská inflácia“, „valorizácia dôchodkov či iných príjmov“…
Slovenskí povstaleckí tvorcovia Vianočnej dohody však o ničom takom nehovorili – oni hovorili o inom Slovensku. Hovorili, ľudovo povedané, toto: Čo najrovnomernejšie si rozdeľme to, čo sme si vyrobili! Čiže ak si vyprodukujeme viac, tak sami si rozdelíme viac, ak si vyrobíme menej, tak si rozdelíme menej. Je to férové, o takejto férovosti bolo naše SNP!
Takúto férovosť budem presadzovať aj v našom SZPB. A popri presvedčovaní našich členov sa budem usilovať získavať na to aj spojencov. Napríklad Jednotu dôchodcov Slovenska, Konfederáciu odborových zväzov, Maticu slovenskú a rôzne iné organizácie. Patrilo by sa aby aj ony odišli od kolaborácie s falzifikátormi Vianočnej dohody.
Náš SZPB má v tom historickú úlohu a príležitosť. Musí sa postaviť na čelo tohto očistného povstaleckého pohybu.
Opustiť kolaboráciu s falzifikátormi Vianočnej dohody… Čiže s kým?
– So všetkými, ktorí sa na rozdeľovanie národného dôchodku pozerajú ako na valorizáciu! A najtvrdšie treba bojovať s tými, ktorí chcú našu produkciu našincom poskytovať „pomocou“ tretej strany. Napríklad cez nemeckú či anglickú burzu.
Alebo si myslíte, že za toto bojovali naši otcovia a dedovia v SNP?
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov má za sebou výročné členské schôdze svojich približne 580 základných organizácií. Čoskoro začnú rokovať konferencie oblastných organizácií, ktorých je na Slovensku 35. Myslíte si, že to uchopia tak zásadovo ako vy?
– Viete, želanie je jedna vec a realita je väčšinou iná. Tak, ako som to už spomenula v našom prvom rozhovore, ľahostajnosť, komfortnosť a pocit neohrozenosti svojim jedom zasiahli aj časť členskej základne. Zdôrazňujem, že len časť a nie väčšinu členov, pretože cítim, že medzi našimi členmi, nemám na mysli len našu ZO SZPB, sa všade nájdu čestní a bojovní ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud našej vlasti. A práve na podnet týchto mojich priateľov a kolegov, ktorí sa nechceli a nechcú zmieriť s morálnou, ale aj fyzickou likvidáciou zväzu, som sa rozhodla, že skúsim zmobilizovať odvážnych odbojárov a zabojovať za záchranu večných hodnôt, ako sú česť, pravda, poctivosť, sloboda, vlasť, národ. V tom mi pomáhajú aj moji kolegovia z iných, ľavicovo a sociálne profilovaných občianskych združení, v ktorých som aktívnou členkou ako napríklad VýReZ, o.z., a naším krédom je výrok armádneho generála Ludvíka Svobodu: „Nevěřím na osud. Dějiny tvoří lidé. Každý z nás má ve svých vlastních rukou aspoň část toho věčného pohybu k budoucnosti. A budoucnost bude taková, jakou si ji my sami připravíme. Ano, my všichni společně.“ Presne toto je mojím životným azimutom.
A keďže o tom hovorím otvorene, je to signál pre všetkých, že naša protifašistická pravda vystupuje z ilegality, hoci niekedy na to používame aj tradičnú partizánsku taktiku.
Ak sa pani Blašková nechce zmieriť s morálnou, ale aj fyzickou likvidáciou SZPB, tak na záchranu večných hodnôt ako sú česť, pravda, poctivosť, sloboda, vlasť, národ, je potrebné vymeniť predsedu SZPB p. Sečkára a jeho roztlieskavačov. Pán Sečkár so svojimi názormi a postojmi len škodí zväzu. Konkrétne mám na mysli otázky okolo konfliktu Rusko – Ukrajina. Som presvedčený, že keby dnes ešte žili tí skutoční bojovníci proti fašizmu, ktorým guľky lietali okolo uší a vedľa nich vybuchovali granáty (a dobre som ich poznal, takže viem o čom hovorím), tak by mal p. Sečkár 5 minút na to, aby si zbalil veci a zo svojej funkcie zmizol.
On nie je žiadny principiálny a zásadový bojovník proti fašizmu a jeho „chrumkavosť“ nech si nechá do politiky, ak sa tam chystá, ale v SZPB také niečo nemá miesto.
Platí to známe – ryba smrdí od hlavy a ak sú v SZPB ešte nejaké zdravé sily, tak musia začať zametať schody zhora dolu.
Áno, vďaka Vianočnej dohode z 1943 mohli začať naplno národohospodári napriek obrovskému až smrteľnému nebezpečiu pripravovať materiálne a finančné zázemie pre Slovenské národné povstanie. Dr. Peter Zaťko bol v hospodárskom výbore vlády Slovenského štátu, ale bol „náš“, Dr. Imrich Karvaš bol dokonca guvernérom Slovenskej národnej banky a predsa – finančne Povstanie zabezpečil. A dnes? No kde sú tí „truľovia“ čo furt chcú „to najlepšie“ pre Slovensko? Poberajú vysoké „apanáže“ a držia sa postov ako kliešte!