Ak si v 30-ročných dejinách SR nebudeme všímať vlády pravice, ktoré boli pre SZPB katastrofou, priznajme, že objektívna pravda o protifašistickom odboji bola v Európe kompletne pokrivená Európskym parlamentom v roku 2019. Pozrime jeho uznesenie z 19. 9. 2019 s názvom „Európske uznesenie o význame európskej pamäti pre budúcnosť Európy“, v ktorom sa píšu priam neuveriteľné falzifikácie.
Na Slovensku a v SZPB sa tejto európskej falzifikácii postavilo len pár ľudí vrátane vtedajšieho dvojtýždenníka SZPB Bojovník. Mnohí boli postupne eliminovaní, a preto nečudo, že v národe, hoci na inom konci republiky, vzbĺkla v roku 2022 iskra vzdoru. Vyjadrovala totiž vážne úvahy o organizačnom odčlenení sa od kolaborantov so súčasným režimom Slovenska. Čiže od zradcov a falzifikátorov pôvodných ideí našich hrdinských dedov a pradedov, od takých režimistov, ktorí nekriticky pochlebujú tým, ktorí sú pri moci.
A preto sa tretíkrát pýtame predsedníčky ZO SZPB Jána Bulíka Bratislava-Petržalka Ľubici Blaškovej, či nastane nejaký očistný proces v protifašistických radoch už na 18. zjazde SZPB v polovici tohto roka?
– Veľmi by som si to želala, ale neviem to predvídať. Ľahšie sa mi bude na túto otázku odpovedať až po blížiacich sa oblastných konferenciách SZPB, ktoré odhalia, akú devastáciu spôsobilo v našich radoch poklonkovanie súčasných protifašistických funkcionárov dnešnej vládnej moci. To vyvolalo vzdanie sa vlastnej odbojárskej hrdosti pri ústredných oslavách 78. výročia SNP v Banskej Bystrici, čo zapríčinila kolaborácia vedenia SZPB a jeho médií pri šikanovaní svojho členstva covidovým šialenstvom, o čom je faktická podpora neobanderovcov na Ukrajine, predkovia ktorých sa spolupodieľali na potláčaní SNP a tak ďalej.
Tí členovia SZPB, ktorí neprezliekli kabáty, čakajú na to odpovede. Ak ich oblastné konferencie a zjazd nevyslovia, tak…? Neviem! Viem však, že v takom prípade v SZPB žiadna očista nenastane.
Ale viem aj iné. Že práve až pri súčasnom vedení SZPB sa začali zjavovať názory o potrebe založenia si čestnejšieho, zásadovejšieho a historicky vernejšieho protifašistického združenia.
Nedávno boli občania pobúrení dehonestáciou spôsobu osláv 78. výročia oslobodenia mesta Poltár Červenou armádou „ministrom vojny“ Jaroslavom Naďom. Ministerstvo tohto označovača Slovákov za dezolátov uviedlo, že konanie v Poltári bolo v absolútnom rozpore s hodnotovým nastavením rezortu, ale aj SR a celým demokratickým svetom.
– Takzvaný „demokratický svet“, kam patrí Jaroslav Naď, je dnes vo výraznej menšine už aj vo svete. Myslím si, že ohlas na toto jeho chrapúnstvo ukázal, že je v menšine aj na Slovensku. Ja osobne, a som presvedčená, že aj veľká časť Slovenska, toto počínanie dôrazne odsudzujeme a verím, že na takýchto prisluhovačov čaká nový Norimberg!
Zásada demokracie, aj tej protifašistickej, znie: Človek má mať právo na svoj názor, a dokonca aj na ten nesprávny. Vedia protifašistické orgány kultivovane bojovať s nekonformnými názormi?
– Áno aj nie. Lebo SZPB možno má jednotnú organizačnú politiku, no určite ju nemá v ideologickej oblasti. Zväzoví funkcionári to asi nikdy nepokladali za potrebné, pretože do svojej štruktúry nikdy nezaradili ideologicky „jednotiaceho“ človeka či orgán. Ryba smrdí od hlavy. V SZPB dnes nemáme ani rozhľadených manažérov, ani vzdelaných ideológov. A pritom hovoríme o potrebe bojovať s neofašizmom, neonacizmom, neoľudáctvom, neobanderizmom… Tak sa teda skúsme opýtať nejakého funkcionára na základnej, oblastnej či najvyššej úrovni, čo to preňho znamená? Myslím si, že odpoveď mnohých nebude ani príliš hlboká a ani podnetná. Práve tu vidíme, ako sú neschopní ľudia schopní zabiť aj tú najlepšiu myšlienku.
Priznajme si však, že vo zväze sa ľuďom nechce ísť do funkcií a väčšina z tých, ktorí sa na to dajú nahovoriť, sa radšej len „funkcionársky predvádzajú“. Kto má potom ideologicky pracovať a zjednocovať protifašistickú obec?
Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie režimu fašistickej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky. Prínosom Ľubici Blaškovej je obrana tejto významnej historickej udalosti pred novodobým odpadom vládnucej triedy, pred prekresľovaním histórie v záujme nacizmu a buržoázie
Ako môžu protifašistickí bojovníci počúvať „tliachanie“ prezidentky Čaputovej???
Prečítať pozorne čo jej svieti na obrázku za chrbtom/ABY VOJNY NIKDY NEBOLO/ a porovnať s jej konaním /podpora vojny na Ukrajine🪖/. Keby som bola protifašistický bojovník, otočila by som sa jej chrbtom/toľko odvahy by som v sebe našla/.
Primitívny militantný Naď vo funkcii ministra obrany SR je dôkazom toho, že fašizmus sa na Slovensko vrátil.🤢