V ostatných dňoch sa veľa hovorí o vstupe Fínska a Švédska do NATO, analytici prezentujú rôzne technické a časové varianty, avšak nie všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie podporujú podobný krok. Napríklad turecký prezident už viackrát zopakoval, že nepodporí vstup Fínska a Švédska do NATO.
Iba niekoľko hodín po tom, čo Štokholm oznámil, že spolu s Fínskom požiada o členstvo v aliancii, Recep Tayyip Erdogan podotkol, že severské krajiny nemusia ani posielať svoje delegácie do Turecka, aby zmenili jeho názor. Svoj postoj odôvodňuje tým, že tieto severské štáty poskytujú útočisko kurdským militantom a ďalším organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické. Turecké médiá pripomenuli, že Erdoganova vláda sa tiež zaviazala blokovať uchádzačov do NATO, ktorí na Ankaru uvalili sankcie. V roku 2019 Fínsko a Švédsko na ňu po vpáde do Sýrie uvalili zbrojné embargo.
Fínsky minister zahraničia Pekka Haavisto v parlamente v Helsinkách zdôraznil, že je prekvapený z postoja Turecka. S nespokojnosťou podčiarkol, že jeho vláda nemá záujem o vyjednávanie s Erdoganom. Na druhej strane turecký prezident poukázal na to, že severské krajiny podporujú organizácie, ktoré Ankara považuje za teroristické vrátane kurdských separatistov a ľudí okolo Fetullaha Gülena. Navyše ideologicky je pre neho švédska feministická zahraničná politika priamo provokáciou. Poznamenal však, že môže prehodnotiť svoj názor, ak bude zrušené švédske embargo na dodávky zbraní, ako aj zmena postoja amerického Kongresu, ktorý blokuje predaj stíhačiek F-16.
Po tom, ako chorvátsky prezident vyhlásil, že bude proti členstvu Švédska a Fínska v NATO dovtedy, kým si Západ neuvedomí dôležitosť reformy volebného zákona v Bosne, svoje podmienky predložilo aj Turecko. Fínsko, ale najmä Švédsko, sú krajinami so silnou kurdskou menšinou, ktorá čoraz aktívnejšie podporuje odboj proti tureckým ofenzívam v Sýrii a tvrdej domácej politike proti Kurdom.
Najmä Švédsko sa skutočne stalo domovskou krajinou pre predstaviteľov a sympatizantov separatistickej Strany pracujúcich (PKK), ktorá pôsobí v Turecku, a aj jej sýrskej odnože Jednotiek ľudovej obrany (YPG). Turci vnímajú PKK a YPG ako teroristické skupiny, ktoré ohrozujú ich teritoriálnu celistvosť. V rámci NATO sa už viackrát pokúšali svojim partnerom vysvetliť, prečo je pre nich zaradenie týchto skupín na zoznam teroristických organizácií zásadné. Naposledy v decembri 2019 blokovala Ankara z rovnakého dôvodu rozšírenie Východného krídla NATO v Pobaltí.
Ďalšou organizáciou, ktorú prezident Erdoğan tiež označil za teroristickú, je FETÖ. Takto turecká vláda označuje podporovateľov okolo islamského imáma Fetullaha Gülena. Podporovatelia a prívrženci imáma, ktorý žije v americkom exile, sa po neúspešnom pokuse o prevrat sústredili vo veľkom množstve v Nemecku, Holandsku, ale najmä vo Švédsku. V Štokholme naďalej pôsobia inštitúty, ktoré majú viditeľné prepojenie na kontroverzného Gülena, no Turkom ich Švédi odmietajú vydať. Ankara v ostatných piatich rokoch Helsinkám aj Štokholmu zaslala až 33 žiadostí o vydanie konkrétnych osôb napojených na pro-kurdské či pro-gülenovské hnutia. Žiadna sa však vo Švédsku či Fínsku nestretla s pochopením.
Kým s Tureckom pomerne nečakane pre vedenie NATO vznikli problémy, na druhej strane Moskva tiež nečakane a dosť chladnokrvne reagovala na nové skutočnosti. Aj keď sa NATO znova približuje k ruským hraniciam, Rusko nevidí problém s Fínskom a Švédskom, aj keď podotklo, že rozšírenie vojenskej infraštruktúry na ich území si vyžiada reakciu Moskvy. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin.
Na samite Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), aliancie bývalých sovietskych republík, v Moskve tiež vysvetlil, že rozšírenie Severoatlantickej aliancie je pre Rusko problém a toto rozšírenie sa koná v záujme Spojených štátov. Rusko, podľa jeho slov, musí venovať viac pozornosti „plánom NATO zvýšiť svoj svetový vplyv“.
Putin na samite ODKB zdôraznil, že počas ozbrojeného konfliktu na Ukrajine ruské jednotky získali dokumentárne dôkazy o tom, že blízko ruských hraníc boli vytvorené komponenty biologických zbraní. Podľa jeho slov, sa „pracuje na možných metódach a mechanizmoch destabilizácie epidemickej situácie v postsovietskom priestore“. Ruský prezident tiež prezradil, že ODKB plánuje na jeseň sériu spoločných cvičení v Kazachstane, Kirgizsku a Tadžikistane.
