Až takmer po pol druha roku v Európe a za oceánom konečne, hoci nesmelo a potichu, začínajú hovoriť o mierových rokovaniach, ktoré USA a Kyjev zastavili hneď v zárodku na začiatku konfliktu. V samotnej Ukrajine čoraz častejšie a hlasnejšie znie kritika na adresu súčasného banderovského režimu. V 40-miliónovom štáte žijú milióny normálnych, rozumných a dobrých ľudí, nie všetci sú banderovci.
Už aj novinári zverejňujú objektívne analýzy a komentáre k aktuálnemu dianiu, ozbrojenému konfliktu a konaniu úradov. Niektoré ich články sa podobajú na zúfalý výkrik duše. Jeden z nich v plnom zmení a nezmenenej podobe ponúkame našim čitateľom. Pred pár dňami ho zverejnil známy ukrajinský novinár Oleg Mančura. Je to celkom objektívne hodnotenie súčasnej situácie na Ukrajine.
To, čo som za posledné dva týždne počul a pocítil v rôznych dedinách a mestách, od rôznych ľudí s rôznym postavením a rôznymi skúsenosťami – až na to, že to jasnejšími farbami dotvára obraz, napísaný nižšie.
Ale nechcem ani prerozprávať tieto príbehy – určite nie tu, je to všetko veľmi smutné.
Takéto veci sa nedajú vôbec povedať nahlas: netolerujú ich tí, ktorí sa dostali do takej autocenzúry, že Orwell plače.
Od dnešného dňa sme z toho, čo som videl „na spodnej časti“ – vojnu skutočne prehrali. V tomto bode.
Nie vpredu, ale práve vnútri.
Uvidíme, ako to bude zajtra, ale teraz sa Putinova stratégia na predĺženie vojny ukázala ako správna a účinná. Aj keď sa to ešte neodráža v sociológii – spojenci aj Ukrajinci čakajú na výsledky protiofenzívy. Dúfajú v zázrak.
Držia emócie a šepkajú iba v tých najdôveryhodnejších kruhoch (ako vlastne aj spojenci).
Ale niekde v zime, najmä po zime, uvidíme hrozné čísla.
Ak sa nič nezmení, potom nie vláda, ale ľudia budú chcieť mier za každú cenu.
Spoločnosť je v apatii a skľúčenosti, vyčerpaná a utrápená – krajina už nestoná, ale reve.
A dôvod nie je ani v strašných ľudských stratách.
Spoločenská zmluva, ktorá vznikla 24. 2., bola zničená do základov.
Existuje niekoľko Ukrajín vnútri Ukrajiny a niekoľko ďalších Ukrajín sa odsťahovalo z Ukrajiny.
A majú čoraz menej spoločných záujmov, pretože rok a pol nebol nový zjednocujúci rámec namiesto „aby nepadnúť, aby ustáť.“
Totálna nespravodlivosť a bezprávie, ktoré už niekde, ako v raných časoch prezidenta Kučmu, takmer zničili imunitu národa.
Korupčné škandály nezabíjajú ani tak telo ako dušu. Ale to je len jeden bod – a ani ten najdôležitejší. Hlavná vec je nerovnosť a nespravodlivosť. Presne to, čo vyvolalo Maidan. Je to tak, že tretí nebude na námestí, ale vo svojom vnútri.
Valíme sa do strašnej psychologickej jamy.
A nikto nič neurobí – neexistujú ani elity, ani protielity.
Šou s „trestom“ poslancov a vojenských komisárov v skutočnosti iba dorazili krajinu.
Neexistuje žiadny praktický zmysel a oneskorené následky sú deštruktívne.
Prehráme. Možno sa v tomto slove stále sa dá hrať s akcentmi.
Alebo sa vôbec neodvracať od bzučania múch – veď Budanov stále sľubuje, že ostáva ešte pár týždňov – a oslobodí Krym…
Toľko je z článku ukrajinského novinára Olega Mančuru.
Zdroje:
(https://www.facebook.com/olehmanchura)
(https://espreso.tv/viynu-mi-diysno-prograli-ne-na-fronti-a-yakraz-vseredini)
P. S. Autor by ešte mohol dodať, že na Ukrajine to banderovské tlelo vždy: nacionalizmus, neonacizmus, rusofóbia – aj v revolučných rokoch 1917 – 1920, aj v 30. rokoch minulého storočia, najviac a najtragickejšie počas druhej svetovej vojny, aj počas vládnutia „odborníka na kukuricu“ Chruščova v 60. rokoch, aj v nepokojných 80., aj hneď po rozdelení Sovietskeho zväzu v divokých 90. rokoch, aj na začiatku 2000., hlavne v r. 2004 -2007 so všetkými „farebnými“ revolúciami, a vyvrcholilo to všetko Majdanom v r. 2013-2014 a nasledovnou vojnou proti Donecku a Luhansku v r. 2014-2022. A potom nasledoval ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Ukrajina vojnu už dávno prehrala. Prehrala ju už v roku 2014, keď začali zabíjať vlastných občanov. Toto je už len očista a bolestivé prebudenie. Obávam sa, že aj nás čaká takéto bolestivé prebudenie. Bodaj by som nemal pravdu.
Ukrajina ako suverénny a demokratický štát definitívne skončila po štátnom prevrate v r. 2014. Reinkarnácia Banderovcov je úplné zlyhanie elít Ukrajiny. Otázka je, či tam niekedy aj nejaké skutočné elity boli, pretože stačilo zlikvidovať pár jednotlivcov a bolo vymaľované. Všetci ostatní pustili do gatí na čele s Janukovičom (ten nie je prepytujem elita, ale to bol len prezident).
Vraj každý národ má takú vládu akú si zalúži.