Únia miest Slovenska (ÚMS) apeluje na poslancov národnej rady SR, aby nepodporili pozmeňujúci návrh k novele zákona o dani z príjmov. Cez tento návrh vláda zoberie samosprávam 784 milióna eur na daňový bonus. Navrhované kompenzačné opatrenia samosprávam vo výške 240 milióna eur pokladá únia za nedostatočné a dočasné, kým pokles príjmov krajov, miest a obcí bude zásadný a trvalý. „Ide tak o pokračovanie v prijímaní rozhodnutí, ktoré majú negatívne vplyvy na samosprávy a automaticky sa premietnu do znižovania kvality verejných služieb, ktoré samosprávy zabezpečujú pre obyvateľov,“ uviedla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Výzvu samospráv poslancom parlamentu podporilo aj Združenie miest a obcí Slovenska, Asociácia prednostov úradov miestnej samosprávy SR a Asociácia komunálnych ekonómov SR.
Základné služby pre obyvateľov miest a obcí sú podľa únie v ohrození. Zhorší sa dostupnosť dôležitých služieb, na ktoré sú vo svojich každodenných životoch občania zvyknutí a mnohí aj odkázaní, napríklad školstvo, sociálne zabezpečenie či verejná doprava. Krúžky, zariadenia pre šport alebo voľnočasové aktivity pre deti môžu byť menej dostupné a v horšom stave. Ulice a susedstvá, v ktorých sa obyvatelia dennodenne pohybujú, budú menej udržiavané, menej osvetlené a potenciálne aj menej bezpečné. „Samosprávy síce nechcú rozhodnutie vlády premietať aj do zvyšovania daní poplatkov a ceny za služby, niektoré však budú nútené podniknúť aj takéto kroky, aby zachovali aspoň základný chod kľúčových služieb. Rodiny tak síce zaplatia o niečo menej na dani z príjmu, zároveň ale zaplatia viac na iných poplatkoch,“ upozornila Piršelová. Každá samospráva bude voliť opatrenia individuálne, môže byť medzi nimi napríklad redukcia spojov a zhoršenie intervalov mestskej hromadnej dopravy, zastavenie dotácií pre šport, prepúšťanie zamestnancov samosprávy, zvýšenie dane z nehnuteľnosti či zvýšenie cestovného v MHD.
Napriek miernemu rastu nominálnych príjmov samospráv v posledných rokoch už nové zákonné povinnosti a inflácia samosprávam ukrojili zdroje v reálnej hodnote približne jednej miliardy eur oproti roku 2021. „Vítame ostatnú pomoc vlády na zastropovanie cien energií aj pre samosprávy, ale ani táto pomoc nestačí,“ uvádza sa vo výzve poslancom. Samosprávy ďalej upozorňujú na to, že od roku 2024 ich bude navyše paralyzovať dlhová brzda štátu. Keďže štátny dlh dosiahne 57,8 percenta HDP v roku 2023, samosprávy nebudú môcť podľa ústavného zákona zostaviť schodkový rozpočet. Ani na investície si nebudú môcť požičať či zapojiť rezervy z minulých rokov. „V praxi to znamená, že za vysoký dlh štátu budú najviac potrestané samosprávy,“ píše sa vo výzve. Samosprávy poukazujú na to, že suma 784 milióna eur, o ktorú prídu, zodpovedá napríklad rozpočtom všetkých miest a obcí Košického kraja, kde býva 782-tisíc ľudí.
