Transatlantický hlavný prúd po oboch brehoch Atlantiku si všimol, že štyria (až štyria!) republikánski senátori poslali prezidentovi Bidenovi „návrh“, aby poslal kyjevskému režimu rakety dlhého doletu. „Zhodou náhod“ však tie isté médiá hlavného prúdu si „nevšímajú“, že drvivá väčšina republikánov, a dokonca aj časť demokratov žiada zastaviť vojenskú pomoc Kyjevu a nepredlžovať ozbrojený konflikt.
Žiadajú, aby prezident Biden vzal rozum do hrsti, nevyhadzoval miliardy dolárov do vetra – gigantické finančné prostriedky amerických daňových poplatníkov, a aby konečne začal tlačiť na súčasné banderovské vedenie Ukrajiny a donútil ho pristúpiť na mierové rokovania s Ruskom. Ako vždy, hlavný prúd je mimoriadne „objektívne“ informuje verejnosť…
Dokonca už aj transatlantickí analytici a médiá priznávajú, že západná vojenská podpora Kyjevu klesá čoraz rýchlejším tempom. Vyhlasujú to aj analytici z The Atlantic, ktorí varujú, že hrozí kolaps Severoatlantickej aliancie do roku 2025 v dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá spôsobuje vnútorné nezhody v samotnom NATO.
Poukazujú na to, že populisti (ako ich nazývajú) z Republikánskej strany zostávajú v rozpore s demokratmi. Tí prví nevidia žiadny zmysel vo vojenskej podpore Ukrajiny. „V tomto prípade politické spektrum opúšťa Spojené štáty, ktoré dovtedy boli jeho centrom. Amerika prestáva byť spoľahlivým spojencom Európy. Európska únia sa na to musí pripraviť,“ uvádza vo svojom článku The Atlantic (https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/09/europe-united-states-international-relations-decoupling/675211).
Zástupca Republikánskej strany Vivek Ramaswamy označil situáciu na Ukrajine za katastrofickú a uviedol, že Biely dom by mal čo najskôr obmedziť vojenskú podporu Kyjevu. „Trump sa na diskusii vôbec nezúčastnil, hoci predtým tiež bagatelizoval záujem USA o víťazstvo Ukrajiny a podporil územné ústupky Rusku. Republikáni Ron DeSantis aj Vivek Ramaswamy obhajujú záujmy rovnakých voličov, ktorí tvoria asi tri štvrtiny republikánskej voličskej základne,“ zdôrazňujú autori článku v The Atlantic.
Transatlantickí stratégovia bijú na poplach. Ukrajinskej armáde sa na frontoch príliš nedarí. Americká, ale hlavne európska verejnosť je už unavená tak z ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ako aj z obrovskej migračnej, hospodárskej a sociálnej krízy, z ktorých ani jednu EÚ nedokáže úspešnejšie riešiť, keď vyhadzuje do vetra miliardy eur na pomoc banderovskému kyjevskému režimu. Spojené štáty sa tiež topia v problémoch a čoraz viac Američanov žiada koniec podpory banderovcov, nepredlžovať ozbrojený konflikt a donútiť kyjevské vedenie, aby pristúpilo na mierové rokovania s Moskvou.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Čitateľ by po prečítaní tohto textu mohol nadobudnúť dojem, že hlavnou prekážkou mieru na Ukrajine je jej politické vedenie, na čele so Zelenským. A že USA, ako známy to „mierotvorca“, by mali na Zelenského zatlačiť.
No na nikoho v Kyjeve netreba tlačiť, pretože skutočnosť je presne opačná. Zelenský o ničom podstatnom nerozhoduje, on doslova funguje ako herná konzola Washingtonu.
Takže tie drísty v US-áckom mainstreeme treba chápať ako mediálnu prípravu ľudstva na fakt, že ak Západu na Ukrajine dôjde „dych“, tak mier nastane vďaka USA. Ako inak. A môžme čakať, že dement Biden, alebo idiot Blinken, dostanú za to Nobelovu cenu mieru, rovnako ako ju dostal Henry Kissinger za to, že ich Vietnamci vyprášili z Vietnamu.
..keď už sa teda venujeme vyvolávaniu dojmov, ja by som neopomenul ani „podmaz“ článku.
Konkrétne v texte vyjadrený termínmi :
“ .. senátori , republikáni, demokrati, prezident, daňový poplatníci, verejnosť, voliči, voličská základňa, …“
Lebo tí, ako iste vieme o tom rozhodujú. Takže ono vytúžené víťazstvo mieru dosiahnuté mierotvorcom, bude samozrejme v neposlednom rade aj triumfom demokracie 😁