Pre tých, ktorí dnes železnou päsťou vládnu Slovensku, ktorí kopú za záujmy nadnárodného kapitálu, ktorí plnia do bodky pokyny našich okupantov z Bruselu a Washingtonu. Pre tých, ktorí si myslia, že moc, majetky a peniaze majú naveky, „na večné časy a nikdy inak!“
Pred 46 rokmi, 30. apríla1975, oslobodili sily Vietnamskej socialistickej republiky spoločne s Oslobodeneckým hnutím južného Vietnamu (Viet Cong) vtedajšie hlavné mesto okupovaného juhu – Saigon. Bol to koniec krvavej vyhladzovacej vojny, ktorú viedla vtedajšia vraj neporaziteľná veľmoc sveta – USA proti ľudu Vietnamu. Cieľom však nebol len Vietnam, ale prioritou bola porážka svetového komunizmu. V tejto vojne Dávida s Goliášom sa hrdinskí „maličkí“ Vietnamci nevzdali! Zvíťazili a vybojovali si zjednotenie Vietnamu a slobodu pre svoju vlasť a jej občanov.
Okupačné vojská USA zbabelo ušli zo Saigonu a z celého južného Vietnamu ako zlodeji, v panike a dezorganizácii, zostal po nich len smrad.
Domáci kolaboranti, tí, ktorí režim okupácie a diktatúry interventov udržiavali, boli za vlastizradu a za spáchané zločiny veľmi kruto potrestaní.
Táto špinavá imperialistická vojna vedená proti slobode a dôstojnosti ľudu Vietnamu si vyžiadala spolu vyše 1 550 000 nevinných životov zo strany Vietnamu a 58 202 životov okupantov – občanov USA + 300 000 ťažko a ľahko ranených Američanov.
Dnes občania Vietnamskej socialistickej republiky, hoci čelia ranám minulosti, hľadia vpred. Vietnam uspel, za povojnové obdobie sa z vojny vystrábil, zosilnel, ekonomicky, politicky i morálne expanduje. Vietnamci z vojny vyšli silnejší a odhodlanejší pokračovať v socialistickej ceste a dnes sú zdrojom inšpirácie pre mnohé neslobodné porobené národy, ktoré chcú bojovať za slobodu a prosperitu.
Časy sa menia a raz možno príde čas, kedy budú Vietnamci pomáhať nám, Slovákom, tak ako sme vtedy pomáhali my im, aby sme sa teraz pre zmenu my vymanili z jarma našich súčasných kolonizátorov a nastúpili cestu národného a politického oslobodenia, cestu k budovaniu spravodlivej socialistickej spoločnosti plnohodnotných občanov našej vlasti.
Dňa 30. apríla 1975 o 12:12 hod. miestneho času zaviala nad prezidentským palácom v Saigone vlajka Vietnamu. Ešte v ten deň bol Saigon premenovaný na Hočiminovo mesto, na pamiatku sna, ktorý mal strýčko „Ho“, tento neúnavný bojovník a morálna autorita vietnamského ľudu.
