Imperialisticko-kapitalistický moloch USA čelí v súčasnosti výzvam, ktoré predznamenávajú jeho pozvoľný, avšak z historického hľadiska nevyhnutný úpadok a kolaps. Dňa 15. decembra prebehol virtuálny summit lídrov dvoch svetových veľmocí, Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky, ktorý sa niesol v duchu vzájomného porozumenia, rešpektu a priateľského dialógu.
Vladimir Putin a Si Ťin-pching počas tohto stretnutia potvrdili predĺženie platnosti Dohovoru o dobrých susedských vzťahoch, spolupráci a priateľstve medzi Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou až do roku 2027. Vladimir Putin okrem toho ako prvý štátnik potvrdil osobnú účasť na nadchádzajúcich zimných olympijských hrách v Pekingu, ktoré sú v súčasnosti predmetom škandalózneho diplomatického bojkotu zo strany Spojených štátov amerických a ich vazalov.
Zahranično-politickí analytici upozorňujú v súvislosti s virtuálnym summitom Vladimir Putin – Si Ťin-pching na niekoľko dôležitých bodov a momentov, ktoré predznamenávajú snahy o sformovanie nového svetového poriadku založeného na idei tzv. de-westernizácie („odzápadňovania“).
Rozvoj ekonomických a kultúrnych bilaterálnych vzťahov
V prvom rade ide o dôležité a významné posilnenie bilaterálnych vzťahov medzi Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou v oblasti ekonomickej spolupráce, technologickej inovácie a kultúrnej diplomacie.
Vladimir Putin sa hneď v úvode stretnutia poďakoval čínskemu prezidentovi za pomoc a spoluprácu v oblasti výroby ruských vakcín proti ochoreniu COVID-19, s ktorou pomáhajú čínske továrne a farmaceutické podniky. Čínsky ústretový prístup predstavuje ukážkový príklad medzinárodnej spolupráce a globálnej stratégie boja proti pandémii ochorenia COVID-19. Rusko a Čína idú príkladom najmä západným krajinám a farmaceutickým korporáciám, ktoré v dôsledku egoistických snáh maximalizovať zisky z predaja vakcín bránia nielen vedeckému pokroku a zdieľaniu zdravotníckych technológií, ale prispievajú aj ku globálnemu zhoršovaniu zdravia obyvateľstva na planéte.
V roku 2021 vzrástla celková hodnota obchodu medzi Ruskom a Čínou na 130 miliárd $, pričom sa predpokladá, že do roku 2025 táto hodnota vzrastie až na úroveň 200 miliárd $. Vzájomné investície zahŕňajú čínsky import ruských energetických zdrojov (olej, plyn, drevo), ale napríklad aj základných potravín a potravinárskych výrobkov, ktoré sú v Číne mimoriadne obľúbené (cukríky a sladkosti). Ruská federácia importuje z Číny najmä produkty s pridanou hodnotou, ktoré dodávajú na ruský trh firmy Huawei alebo Xiaomi. Významný je aj predaj čínskych automobilov na ruský trh – každé 13. predané vozidlo v Rusku je čínskej výroby.
Ruské a čínske firmy participujú na viacerých spoločných projektoch, ktoré zastrešuje globálna čínska iniciatíva Belt & Road („Pás a Cesta“). Krajiny spolupracujú v oblasti výskumu, vedy a vzdelávania a podporujú komplexnú výmenu nielen poznatkov a technológií, ale aj univerzitných študentov, akademických a vedeckých pracovníkov.
Le Yucheng, čínsky zástupca ministra zahraničných vecí, hovorí v súvislosti s video summitom o „významnom posune“ v rozvíjaní rusko-čínskych obchodných vzťahov a ekonomickej spolupráce, ktorá sa zakladá na spravodlivom obchode a napĺňaní potrieb obyvateľstva obdivoch krajín, nielen úzkych záujmových skupín.
Rozvoj a spolupráca v oblasti strategickej bezpečnosti
Za rovnako významné možno považovať aj zbližovanie Ruska a Číny v oblasti zahraničnej politiky. Spolupráca týchto dvoch superveľmocí v oblasti boja proti ochoreniu COVID-19 vytvára model pre medzinárodné vzťahy v „post-pandemickej“ ére, ktoré sa musia zakladať na vzájomnom rešpekte a tolerancii jednotlivých krajín. Analytici upozorňujú najmä na potrebu multilateralizmu, ktorá apriórne vylučuje dominantné postavenie USA ako svetového policajta a diktátora. Noam Chomsky prirovnáva aktivity USA v oblasti medzinárodných vzťahov k správaniu „mafiánskeho bossa“ (godfather), ktorý nerešpektuje žiadne medzinárodné dohody ani pravidlá.
Henry Kissinger upozorňuje na iracionalitu súčasnej architektúry zahraničnej politiky USA, ktorá je v priamom rozpore s dlhoročnou stratégiou „vrážania klinu“ medzi Rusko a Čínu a varuje pred formovaním rusko-čínskeho bloku. Ďalší experti poukazujú na to, že stretnutie Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga predznamenáva snahy sformovať trilaterálnu os Rusko – Čína – India, ktorá by v budúcnosti viedla k radikálnemu prepólovaniu síl v globálnom spoločenstve národov. Unipolárny moment, kedy USA po rozpade ZSSR diktovali ostatným štátom vlastné národné záujmy ako ich prioritu číslo jeden, je na začiatku tretej dekády 21. storočia už prežitkom a minulosťou.
Čínski profesori odkazujú USA, že „ o ľudské práva by sa mala každá krajina starať v prvom rade na domácej pôde“ a poukazujú na pokrytectvo a dvojitý štandard, s ktorými USA pristupujú k obrane ľudských práv vo svete.
Analytici a experti na medzinárodné vzťahy poukazujú na dekonštrukciu západného naratívu o demokracii a ľudských právach ako na mýtus, ktorého skutočným cieľom je vydieranie štátov a národov zo strany USA cez medzinárodné inštitúcie a tretí sektor tzv. nezávislých organizácií. Čínski profesori odkazujú USA, že „o ľudské práva by sa mala každá krajina starať v prvom rade na domácej pôde“ a poukazujú na pokrytectvo a dvojitý štandard, s ktorými USA pristupujú k obrane ľudských práv vo svete. Ako môžu USA poučovať druhé štáty o ľudských právach, ak v ich vlastnej krajine dochádza k vážnemu porušovaniu týchto práv? Čínske inštitúcie monitorujú stav dodržiavania ľudských práv v USA už niekoľko rokov, pričom dospievajú k záverom, že v USA znepokojivým tempom rastie diskriminácia minorít, počet vrážd a násilných kriminálnych činov, dochádza aj k čoraz väčšiemu prepadu celých skupín obyvateľov pod hranicu chudoby, falšujú sa výsledky demokratických volieb a politika sa čoraz viac zaplieta do pavučín korupcie a lobizmu. USA tak nemajú žiadne morálne právo vystupovať ako garant dodržiavania ľudských práv vo svete, ak nedokážu garantovať ich dodržiavanie vo vlastnej krajine.
Čínski politici a analytici tak odkazujú USA jednoduchú radu: „buďte pokorní a pristupujte k druhým štátom s úctou a rešpektom“. Ľudské práva nemôžu byť zbraňou, nemôžu predstavovať nástroj geopolitických hier. Tieto kritické hlasy čínskych odborníkov nachádzajú podporu a sympatie nielen u ruských analytikov, ktorí dlhodobo upozorňujú na obdobné problémy spojené s naratívom o demokracii a ľudských právach. Obdobnú kritiku adresujú Spojeným štátom americkým aj domáci kritici vrátane profesorov medzinárodných vzťahov Johna Mearsheimera a Jeffreyho Sachsa.
Rusko a Čína zdieľajú spoločnú pozemnú hranicu, ktorú označujú za „pás večného mieru a dobrého susedstva“. Zbližovanie týchto dvoch superštátov možno interpretovať v dvoch rovinách. V pragmatickej rovine ide o čoraz intenzívnejšie prehlbovanie ekonomických väzieb. V ideologickej rovine predstavuje spoločný menovateľ opozícia voči nespravodlivému globálnemu systému, ktorý vytvorili po II. svetovej vojne Spojené štáty americké a kapitalistické víťazné mocnosti. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa tento globálny systém stal z dlhodobého hľadiska neudržateľným. V súčasnosti sme svedkami čoraz zúfalejších pokusov zo strany USA a ich vazalov násilne zadržiavať ekonomický rast Číny a ekonomicko-kultúrnu rehabilitáciu Ruska vo sfére krajín bývalého Sovietskeho zväzu. S každým ďalším neúspechom na poli medzinárodných vzťahov sa USA prepadávajú hlbšie do vnútorných problémov a privádzajú celý svet na pokraj globálneho vojenského konfliktu, ktorý nemôže mať žiadneho víťaza.
Prezidenti Ruska aj Číny zdôraznili počas posledného video summitu, že predĺženie dohovoru o vzájomnom priateľstve predstavuje len východisko ich budúcej spolupráce, ktorá tak predstavuje doposiaľ asi najvýznamnejšiu trhlinu v americkom „novom svetovom poriadku“. Čínska ľudová republika a Ruská federácia stoja pri formovaní nového globálneho poriadku, nového modelu medzinárodných vzťahov, ktoré definujú princípy multilateralizmu, sociálnej spravodlivosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí suverénnych štátov. Kapitalizmus ako globálny systém zlyhal a musí uvoľniť cestu pokrokovejším ideálom a koncepciám.
„.. Kapitalizmus ako globálny systém zlyhal a musí uvoľniť cestu pokrokovejším ideálom a koncepciám…“ ,tvrdí kapitalistické Rusko, kapitalistická Čína, alebo autor? Nie, že by som namietal, len mi nie je z textu zrejmé, kto sa tak vyjadril. Lebo ak je to spoločná téza Rusov a Ćíňanov ,potom – radujme sa veselme sa ! – ,ale ak nie, potom reči o formovaní “ …nového globálneho poriadku, nového modelu medzinárodných vzťahov, ktoré definujú princípy multilateralizmu, sociálnej spravodlivosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí suverénnych štátov … “ sú dobré tak na dve veci.. Lebo Čína(+Ruské zdroje a jadr. potenciál) v závese s Indiou budú vládnuť svetu určite inak,ale rovnakými prostriedkami..
USA su falošnostou presiaknuta krajina skrz naskrz a podla toho s nou je aj treba jednat…