Okrem toho, že pol roka pociťujeme priame dôsledky vojny na Ukrajine, tak Západ sa ocitol uprostred ekonomickej vojny, ktorá má dôsledky na chod našich ekonomík ako takých. Rusko okrem plynu, zakázalo vývoz nespracovaného dreva, či hnojív, čo sa postupne začalo pretavovať do cien potravín, či stavebných materiálov. K problémom sa pridali aj vysoké ceny pohonných hmôt, čo sa neskôr pretavilo do inflácie. „Tá trápi aj gravitačné centrum nášho exportu, Nemecko, ktorého zahraničný obchod sa po tridsiatich rokoch ocitol v deficite kvôli vysokým cenám importovaného tovaru,“ skonštatoval hlavný analytik Rady slovenských exportérov Jozef Hrabina.
Suma, za ktorú sme dovážali minulý rok plyn, je dnes dvojnásobne vyššia, čo sa podľa analytika prenáša aj do bilancie zahraničného obchodu. Aj napriek tomu sa naše saldo dostalo do kladnej bilancie, no plyn je len jednou z mnohých komodít, ktoré vstupujú do cenotvorby našich exportérov. „Dôvodov na optimizmus je málo. A to aj napriek tomu, že nemeckí, ale aj slovenskí experti hovoria o krátkodobom trende, keďže sa jedná o infláciu podporovanú vysokými cenami vstupných komodít a teda nákladovú infláciu. Avšak v tomto prípade sa ťažko hovorí o krátkodobom trende, nakoľko nie je jasné, kedy vojna skončí a aj v prípade jej konca sa neočakáva návrat do bežného obchodného režimu s Ruskom,“ myslí si Hrabina.
Tiež treba podľa neho spomenúť aj fakt, že súčasná inflácia je spojená aj s dopytom v dôsledku nedostatku tovarov, najmä industriálnej produkcie. Problémom je, že sa v danom momente spojilo viacero fenoménov, ako dekarbonizácia ekonomiky, vojna na Ukrajine a príliš veľa financií v obehu, ktoré spotrebitelia nemôžu utrácať na nedostupné tovary. Tieto problémy so sebou nesú vysoké riziko negatívneho vplyvu na našu ekonomiku. Slovensko, ako aj zvyšok Európy, tak vysoko pravdepodobne očakávajú podľa analytika politické turbulencie v najbližšom roku v závislosti od ekonomického vývoja na jeseň a v zime, možno aj skôr.
Problémy však nie sú len na makroúrovni, jednotlivé firmy zaznamenávajú problémy či už v dôsledku sankcií v oblasti dvojitého použitia, alebo rozhodnutia opustiť svoje investície v Rusku. „Problémy však vznikajú aj vo fyzickej bezpečnosti našich podnikateľov,“ pokračuje analytik. Problematickým je podľa neho aj poistenie exportu, či úverovanie investícií. To je prakticky nemožné, nakoľko poisťovne aj banky stiahli svoje produkty z tohto regiónu. Preto aj napriek snahe Ukrajincov prilákať zahraničných investorov tí bez garancií či úverov podstupujú vysoké riziko.
Svet sa dostal podľa Hrabinu do fragmentácie, ktorá bude pravdepodobne premietnutá aj do ekonomiky prostredníctvom väčšej regionalizácie. Problémom je však aj fakt, že okrem ekonomickej vojny s Ruskom sa západný ekonomický model dostal do krízy ako takej. „Prílišné utrácanie požičaných natlačených peňazí, ekonomika postavená na konštantnej spotrebe, ako aj outsourcing nízko kvalifikovanej práce do krajín tretieho sveta sa pravdepodobne pretaví do bezprecedentných zmien v organizácii medzinárodnej ekonomiky a politiky,“ povedal Hrabina.
