Ku každým voľbám pristupujeme s nádejou, že zvolíme dobrú vládu. Napriek tomu, že počet strán uchádzajúcich sa vo voľbách sa drží na vysokej úrovni, výber strán a rôznych hnutí uchádzajúcich sa o priazeň voličov bohvieaký nie je. Už roky volíme „menšie zlo“. Volebné programy sú obsiahle, čo voliča odrádza od nezáživného čítania. Programy lepšie čítajú novinári a odborníci, ktorých je, „chvalabohu“, dostatok, aby ich nám voličom prezentovali a s plnou zodpovednosťou nás presviedčali, koho máme voliť. Za masívnej podpory reklamy, počnúc veľkoplošnými tabuľami „billboardov“, cez televíziu, po letáky do každej schránky a končiac volebným gulášom napokon zvolíme poslancov, ktorí v neľútostnom boji a politických škriepkach dokázali najlepšie zdeptať svojho protivníka. A keď sa do toho zamieša „tretí sektor“, niet čo o výsledku pochybovať.
Ako sa to javilo
Štrnásta vláda Slovenskej republiky vzišla z volieb do Národnej rady SR vo februári 2020 po dvanásťročnej vláde Smeru-SD, ktorý už národ, takpovediac, zunoval a nedočkavo očakával sľubovanú zmenu. Stalo sa a víťazné strany a hnutia (OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí) získali 45,25 percenta hlasov (pri účasti 65,8 % oprávnených voličov) a 95 poslaneckých miest. Vytvorili koalíciu, ktorá disponuje pohodlnou parlamentnou väčšinou, čo v našej krátkej histórii bolo len raz – za vlády Smeru-SD.
Víťazné strany a hnutia získali dôveru občanov na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, hovoriť pravdu a čestne konať. Odstrániť korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a posilniť dôveru ľudí, že rozhoduje talent a poctivá práca.
A ako to je
Vláda zložená zmesou od konzervatívcov po liberálov bez veľkých skúseností, ale v dobrej snahe sa ujala moci 21. marca 2020. V zložitých ekonomických problémoch spôsobených ochorením COVID-19. Predseda vlády veľmi skoro zistil, že iné je ako aktivista kritizovať vládu bez zodpovednosti, ako brať zodpovednosť pred národom za svoje rozhodnutia.
Napriek tomu, že vo vláde je minister „osvietený Duchom svätým“ a aj víťazstvom ovenčená „Biela vrana“, nepodarilo sa jej vyhnúť rozporuplným rozhodnutiam, ktoré vyvolávali zmätok a rozpaky v časoch, keď sa žiadal pokoj a rozvaha.
Prezidentka v dobrej snahe upozornila, že nezdieľala spôsoby vládnutia a využívania ústavnej parlamentnej väčšiny v parlamente na prijatie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament prijal viac ako päťdesiat zákonov. A nezdieľala ani viaceré experimenty v boji proti „hnusobe“. Jej dobre mienené rady predseda vlády zobral svojsky. Poučil prezidentku, náležite pokarhal národ, a keď nazval svojho podpredsedu vlády idiotom, začali si poniektorí novinári a odborníci na demokraciu klásť otázku: „koho sme si to vlastne zvolili?“
Svoj názor v prieskume volebných preferencií koaličných strán vyslovili aj občania – voliči. Potvrdili, že z vládnutia sú sklamaní a prepad preferencií víťazného hnutia OĽaNO o viac ako polovicu nebol prekvapením. Naopak, preferencie SaS sa zdvojnásobili, hnutie Sme rodina je na pokraji zvoliteľnosti a strana Za ľudí je v prieskumoch trvale mimo účasti v parlamente. Ak by sa voľby konali v decembri 2020, podľa prieskumu by koalícia získala 32,2 % hlasov a 62 poslancov (strata 33 poslaneckých miest) a opozícia Hlas-SD a Smer-SD by získali 30,7 % a 60 poslancov. O zložení vlády za týchto podmienok by rozhodovala ĽSNS (8,2 %) a PS (6,0 %), čo nedáva reálne vyhliadky na zostavenie stabilnej vlády.
Je smutné to konštatovanie, že za deväť mesiacov vládnutia dokázala vládna koalícia prehajdákať nielen ústavnú väčšinu, ale aj možnosť zostaviť vládu a líder víťaznej strany sa hlboko prepadol v popularite politikov. Odborníci si myslia, že koalícia je v rozklade. Avšak túžba udržať svoje ťažko získané posty, je veľmi silným “lepidlom“, aby vláda podala demisiu. Potom predsa ešte zostáva veľká výzva, ktorú predseda vlády sľúbil: „Pozatvárať všetkých, ktorí túto republiku rozkradli. Hlavne toho Ficu!“ Úspechy na tomto poli sú evidentné, policajné záťahy Búrka, Víchrica a Judáš dostali za mreže sudcov, prokurátorov, policajné špičky a doteraz nedotknuteľných podnikateľov, všetkých za priamej asistencie televízie a médií.
V opozícii, ktorá za tým vidí politickú objednávku a následné politické procesy pripomínajúce päťdesiate roky, poukazujúc na smrť generála Lučanského v prešovskej väznici, to vyvoláva nespokojnosť a požiadavku na objasnenie prípadu. A nielen v opozícii, ale aj vo verejnosti. Napriek snahe ministerky Kolíkovej vysvetliť samovraždu generála Lučanského verejnosť aj rad odborníkov jej argumentáciu pokladá za nedostatočnú. Rozhovor s predsedom Špecializovaného trestného súdu J. Hrubalom (TA3), od ktorého sa očakávalo vyjadrenie k prípadu, sa niesol v duchu všeobecných, aj keď zaujímavých otázok. Pri obchodovaní so spravodlivosťou v prípade „kajúcnikov“ pokladá za potrebné byť opatrný. Nevylučuje, že niekedy je snaha využiť väzbu ako prostriedok na vynútené priznanie. Pätinu návrhov od prokuratúry na vzatie do väzby súd zamietol a v žiadnom prípade nepripúšťa ovplyvňovanie súdu politikmi a tlaku verejnej mienky. Otázka smrti generála Lučanského je témou, ktorá bude dlho rezonovať v spoločnosti aj z toho dôvodu, že ani zriadená komisia na vyšetrení nerozptýlila nedôveru verejnosti v spravodlivé vyriešenie prípadu.
Dôsledky
Skutočnosť, že vládna koalícia stráca volebné preferencie a dôveru v politikov, časť odborníkov a bežných občanov nevie pochopiť. U našich susedov v Rakúsku, Poľsku, Čechách atď. je priebeh pandémie predsa podobný a prijímajú sa nepopulárne zákony. Ale napriek tomu si vlády udržujú svoje postavenie. Určite, ako hovorí odborník, zlé výsledky volieb sú aj znakom nevyspelej spoločnosti, ktorá je ochotná veľmi ľahko akceptovať a rovnako rýchlo zatratiť svojich vodcov. Veľká časť voličov rýchlo podľahne ľúbivým heslám a sľubom, ktoré sú výdatne podporované médiami všetkého druhu. Poznatkom posledných rokov je strata politickej orientácie, keď robotník volí stranu, ktorá ruší obedy pre deti, dôchodca volí stranu, ktorá už vo svojom volebnom programe má zrušenie 13. dôchodku atď.
Mohol by som uvádzať mnoho dôvodov, ale nikdy by som nedokázal hodnotiť našu spoločnosť lepšie ako slovenský básnik, historik a novinár Jonáš Záborský (*3. februára 1812 – †23. januára 1876) v básni, ktorá bola uverejnená v mojom blogu Pravda v roku 2012:
„Slováci
Prečo sa ten slovenský ľud každého bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
Vyvolia si vyslanca, koho im rozkážu,
A keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu.
Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?!“
Vieme prijať a zvyknúť si na výdobytky, ktoré nám veda a technický pokrok plným priehrštím ponúkajú. Dokážeme si osvojiť moderné technológie a životný štýl. Naopak, nedokážeme byť hrdí na krásu našich hôr a na krajinu bohatú na históriu. Na dedovizeň, ktorú nám v potu tváre zanechali naši predkovia.
Musíme vyspieť! Verme, že príde generácia vzdelaná na úrovni čias, ktoré dokážu povzniesť krajinu a národ pod Tatrami tak, aby jej občania mohli byť na svoju vládu hrdí!
Július Považan, Bratislava
zverejnené na žiadosť autora, medzititulky redakcia
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Tu je aspoň vidno. ako sa demokracia zhovadila, pardon, zvrhla. Volíte stranu, ale v nej zvíťazí jednotlivec, ktorého by ste si ani do obývačky nepozvali…volíte jednotlivca v inej strane, ale tá sa ani len do parlamentu nedostane…je to všetko podvod, Slováci!