Ešte prednedávnom som „rozumel“ snahám neumožniť deťom, ktoré rodičia nedali zaočkovať proti nákazlivým chorobám, navštevovať materské škôlky. A nateraz kritizujem snahy vakcinačného apartheidu.
V čom je rozdiel?
V dôvere autoritám…
V socializme, napriek skepse politických odporcov, existoval rešpekt voči verejným autoritám. Základný princíp všeobecného blaha, služby ľudu zvrchovane zastrešoval právny štát. Politické a iné excesy boli interpretované a prijímané ako individuálne chyby, zlyhania. Papalášstvo, premotivácia osobnými ambíciami. Ale temer vždy ako osobné zlyhania, ktoré režim netoleroval
V reštaurovanom kapitalizme je základnou modlou, princípom konania osobný zisk. Zisk vysvetľuje a ospravedlňuje každé rozhodnutie, podnikateľské aj politické (politický zisk je chápaný ako vaucher na tradičný, peňažný zisk). Bez zisku je akékoľvek konanie nerozumné, zbytočné a hlúpe…
S vidinou zisku je všetko rozumné, pochopiteľné a správne…
Zisk farmaceutických koncernov a zisk finančného kapitálu v medicínskom podnikaní je červíkom intenzívne hlodajúcim nádej chorých a ohrozených. Keď riaditeľka liekovej agentúry „chápe“ zamestnancov, ako agentov farmafiriem na stáži. Oficiálne potvrdzuje, že činnosť verejnej regulačnej inštiitúcie je pre jej zamestnancov iba doplnením vlastnej praxe a získaním výhod pre uplatnenie sa (vyšší plat a benefity) vo farmabiznise. Keď EMA (Európsku liekovú agentúru) farmapriemysel – v rozpore s vlastnými princípmi- odníme Slovensku a pridelí Holandsku, domicília finančných skupín a korporácií, podnikajúcich vo výrobe a predaji liečiv. Keď sofistikovaným systémom korupčných stimulov prinútení odborníci realizujú stupídnu propagačnú kampaň, ľudia prestávajú rešpektovať „odborné“ autority.
Už dávno sme si zistili, že politika je doménou „skalických“ doktorov, podvodníkov, s mediálnym krytím. V Prezidentskom paláci dobre živíme daňových podvodníkov, špekulantov s pozemkami, korporátnych žoldnierov tretieho sektora s kolaboračným programom. V sprievode mediálnych poskokov (a spodporou mediálnych mafií) ryžujú verejné (nateraz najmä európske) dotácie.
Aktuálne sme dostali viacero faciek, aby sme neverili mýtusu „právneho štátu“. Šarhovia právneho systému – advokáti a exekútori, svoju povesť pomeriavajú so sudcami, prokurátormi a policajnými špičkami. Ústavní sudcovia urážajú elementárnu logiku (chránia ľudské práva pred ľuďmi!). Skorumpovaní sú policajti, sudcovia, štátni úradníci. Vojnu dunajskostredských mafií vystriedala vojna policajných gangov. Politické „skupinky“ súperia o podporu americkej ambasády a izraelskej obchodnej komory… Navyše bakalárske vzdelanie skalického typu ich drží imúnnych pred akýmkoľvek rozumným nápadom a bábkoherečky, kanadskí taxikári a druhotriedni amorálni „odborníci bezpečnostnej politiky, s úplnou absenciou morálky chaosia štátnu správu. Primáš Matovič ťahá kapelu čudesných kreatúr neskorého pouličného zberu.
Nuž môžete veriť tejto sebranke?
Môžete!
Ak máte dostatok arogancie, silnú túžbu po moci a nedostatok rozumu a úplnú stratu morálky.
Lenže, čo robiť?
Liekom krízy autorít je profilovanie autorít.
V princípe je to jednoduché: poznáme atribúty autority. Kompetentnosť (odbornosť), dôveryhodnosť ( objektivita), morálna integrita ( žiť v súlade so svojim názorom). Porozumenie (empatia), inteligencia (zdravý aj sedliacky rozum).
Ťažké, no možné. Príležitosť pre každého. Nemusíme byť (každý jednotlivo) „globálnou autoritou“, postačuje byť autoritou vo svojej rodine, pracovnom teame, v súkromí aj na verejnosti….
A podporovať autority, ktoré sa profilujú.
Nepredávať sa za „misu šošovice“, ani neprerážať múr hlavou…
Zrozumiteľne artikulovať svoje postoje a prezentovať ich rozumnými riešeniami.
Nechce sa vám?
Nevadí… Budú iní, inde a inak aktívny.
Autoritu „nevymodlíš“, iba krok za krokom staviaš (ak ju práve nerúcaš…)