Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit verejnej správy by mal v roku 2023 mierne klesnúť, následne v rokoch 2024 a 2025 vzrastie až k úrovni 4,5 % HDP. K poklesu deficitu v roku 2023 prispieva podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) najmä predpokladané ukončenie čerpania výdavkov na pandemické opatrenia. Aj bez dodatočných konsolidačných opatrení celkový deficit klesne z úrovne 3,7 % HDP v tomto roku na budúcoročných 3,1 % HDP.
Následne v rokoch 2024 a 2025 by však deficit podľa rady výrazne vzrástol, k čomu prispievajú vyššie výdavky sociálneho systému naviazané na infláciu ako aj jednorazový negatívny vplyv na deficit z dôvodu predpokladaného dodania armádnej techniky. Negatívne saldo sa tak na konci horizontu dostane k úrovni 4,3 % HDP. Deficit bez vybraných dočasných vplyvov, ako pandémia a armádny nákup stíhačiek, takisto vykazuje rastúci trend.
Očakávaný vývoj salda hospodárenia verejnej správy je podľa rozpočtovej rady zásadným spôsobom ovplyvnený predpokladmi aktualizovanej makroekonomickej prognózy. Vysoká inflácia, spolu však so spomalením reálneho rastu, sa vo verejných financiách prejavuje najprv vyššími príjmami, do zvýšenia verejných výdavkov sa premietne s oneskorením vzhľadom na legislatívne pravidlá pre valorizáciu kompenzácií alebo dávok. Z tohto dôvodu je zlepšenie salda vplyvom makroekonomického vývoja zjavné iba v rokoch 2022 a 2023, v nasledujúcich rokoch má vplyv rastu nominálnych makroekonomických veličín negatívny dopad na verejné financie.
Opatrenia prijaté v rámci tzv. rodinného balíčka trvale podľa rady navyšujú verejné výdavky, nárast deficitu je vo výške 0,8 % HDP v rokoch 2023 a 2024 a 0,7 % HDP v roku 2025. Aktuálna prognóza zahŕňa aj vplyv valorizácie platov dohodnutej v rámci nových kolektívnych zmlúv. Oproti predchádzajúcej prognóze, ktorá predpokladala rast mzdových nákladov v súlade s rastom miezd v súkromnom sektore, prišlo k zníženiu deficitu o 0,1 % HDP v roku 2023 a k navýšeniu o 0,1 % HDP v rokoch 2024 a 2025.
Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať na úrovni 49 % HDP, čo je mierny pokles oproti aktuálnemu roku s úrovňou 49,5% HDP. Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu podľa rady ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2021. Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh klesne z úrovne 63,1 % HDP v roku 2021 na úroveň 52,3 % HDP v roku 2025. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení by úroveň dlhu v roku 2023 podľa rozpočtovej rady dočasne klesla pod horný limit, v nasledujúcich rokoch by však opäť vzrástla nad tento limit.
