Blíži sa jeden z najvýznamnejších sviatkov v roku, keď v drvivej väčšine krajín na svete 8. – 9. mája oslavujú Deň víťazstva nad fašizmom. V našom krátkom seriáli vyvraciame tie najlživejšie mýty v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Dnes sa budeme venovať téme, prečo ZSSR napadol Poľsko v roku 1939. Čo bolo cieľom, zámerom?
Obsadenie území bývalej západnej Ukrajiny a západného Bieloruska, ktoré vtedy boli v zostave Poľska, a uskutočnenie politických opatrení trvalo v období od 7. 9. 1939 – 12. 10. 1939. Ciele tohto konania vedenia ZSSR sú úplne jasné tak pre objektívnych, vzdelaných ľudí, ako aj pre rusofóbov, ktorí sú však schopní myslieť a analyzovať…
Kremeľ chcel oddialiť hranice fašistického Nemecka čo najďalej od svojich hraníc, od Moskvy, Petrohradu a pod. a zároveň chcel obsadiť isté územia, ktoré vtedy boli súčasťou Poľska. To je fakt. A prečo? To si povieme trochu neskôr. Moskva 10. mája 1939 ponúkla Varšave zmluvu o vzájomnej pomoci, aby sa vyvarovalo útoku fašistického Nemecka na Poľsko. Varšava, ktorá Nemecko považovala za spojenca, túto zmluvu odmietla a o 3,5 mesiaca bola napadnutá a obsadená fašistickou armádou…
Západní „spojenci“ Varšavu podporili iba „morálne“. Nemecko napadlo Poľsko 1. septembra 1939, o dva týždne bola Varšava na kolenách a v noci zo 16. na 17. septembra poľská vláda utiekla z krajiny. Západní „experti“ si však nikdy nevšimli fakt, že Červená armáda vstúpila do hry práve 17. septembra – až potom, keď Poľsko utrpelo zdrvujúcu porážku, vláda zbabelo zdúchla do zahraničia a o pár dní nemecká armáda obsadila celé Poľsko a ocitla sa pri vtedajších sovietskych hraniciach, teda blízko Minska a Kyjeva. Čoskoro obsadila pobaltské štáty a utáborila sa v blízkosti Leningradu (súčasného Petrohradu).
Za týchto podmienok Poľsko už neexistovalo a Červená armáda obsadila poľské územia, ktoré ešte nestihla dobyť nemecká armáda, a v roku 1940 aj územie pobaltských štátov. Kým v Poľsku armáda a polícia sa zúčastnili na niekoľkých slabých prestrelkách s červenoarmejcami, ale fakticky nekládli odpor, v prípade obsadenia územia pobaltských štátov sa ozbrojený odpor vôbec nekonal. Naopak, väčšina obyvateľstva príchod „Sovietov“ privítala: vtedy v pobaltských štátoch žilo ešte veľa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov.
(Мир Войны/youtube.com)
Po strete Červenej armády s nemeckými vojskami a po prestrelke 19. septembra 1939 v okolí Ľvova sa uskutočnili nemecko-sovietske rokovania, v rámci ktorých sa stanovila nová hranica medzi ZSSR a „novým“ Nemeckom. Konanie Moskvy privítali západné mocnosti a Winston Churchill ho vo svojom príhovore 1. októbra dokonca označil za ochranu bezpečnosti ZSSR a východných štátov a vytvorenie protifašistického frontu. Straty na sovietskej strane sa rôznymi štatistikami odhadujú na 737, 1 173, 1 475 vojakov a na poľskej maximálne do 3,5-tisíca vojakov. Podľa údajov Poľskej vojenskej encyklopédie sa do sovietskeho zajatia dostalo 250-tisíc poľských vojakov, do slovenského 1 300, asi 80-tisíc poľských vojakov utieklo do susedných krajín.
Obsadenie západných území pokračovalo o pol roka. Moskva obvinila Lotyšsko, Litvu a Estónsko z porušovania dohôd so ZSSR a 14. a 16. júna 1940 im predložila ultimáta. Vlády týchto krajín podmienky prijali, jednou z nich bol aj vstup Červenej armády na územie daných štátov. Vojská Červenej armády vstúpili na územie pobaltských štátov 15. – 17. júna.
O mesiac sa vo všetkých troch krajinách (14. júla 1940) uskutočnili parlamentné voľby, na ktorých sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva – Estónsko 84,1 %, Litva 95,51 % a Lotyšsko 94,8 %. Podstatná časť voličov hlasovala za ľavicové strany – Zväz pracujúceho ľudu a Blok pracujúceho ľudu – v Estónsku 92,8 %, v Litve 99,19 % a v Lotyšsku 97,8 %. Aj za podmienok prítomnosti jednotiek Červenej armády na území týchto štátov „nahnať“ taký obrovský počet obyvateľstva do volieb a zorganizovať, aby takmer všetci volili strany, ktoré chceli spolupracovať s Moskvou, by bolo nemožné. To je fakt.
Západní historici a rusofóbovia či chcú alebo nie, bola to vôľa ľudu troch štátov, ktorý privítal ich vstup do Sovietskeho zväzu. Nové parlamenty 21. – 22. júla vyhlásili vytvorenie Estónskej SSR, Lotyšskej SSR a Litovskej SSR, prijali Deklaráciu o vstupe do ZSSR a 3. – 6. augusta 1940 boli prijaté do zostavy Sovietskeho zväzu. Žiadna okupácia a anexia. To je fakt.
Resumé a hlavné závery. Sovietsky zväz ozaj obsadil časť poľského územia a pobaltských štátov v roku 1939 a 1940, a tým takmer na dva roky oddialil fašistickú okupáciu týchto území a ochránil vlastné hranice. No čo nikdy nespomínajú západní a európski politici, „experti“, historici, rusofóbovia a oficiálne médiá: Sovietsky zväz si tak iba vrátil tie územia, ktoré mu boli protiprávne odobraté po ruskej revolúcii 1917, po prvej svetovej vojne a invázii celého „západného humánneho spoločenstva“, keď 14 štátov na čele s Veľkou Britániou, USA, Francúzskom a Japonskom napadlo Rusko a okupovalo značnú časť jeho územia.
Poľsko využilo výrazné oslabenie Ruska v rokoch 1918 – 1920, jeho boj proti drvivej presile okupantov z celého sveta, občiansku vojnu po celej krajine, keď v najhoršom období v rukách vlády boľševikov zostali iba teritóriá okolo Moskvy a Petrohradu, a zločinecky, protiprávne okupovalo mnohé jeho východné územia. Sovietsky zväz v rokoch 1939 – 1940 si iba vrátil odtrhnuté územia – no však nie celkom. Postačí porovnať dve – tri mapy: hranice ruského impéria v roku 1914, pred začiatkom prvej svetovej vojny a hranice ZSSR v rokoch 1940 – 1941. Budú takmer identické, dokonca ZSSR nedokázal sebe vrátiť všetky územia, ktoré mu zákonne patrili do roku 1914 a zostali Poľsku (v roku 1939 teda Nemecku).
Toto je nepopierateľný fakt a hocikto si môže porovnať historické mapy. Po ruskej revolúcii v roku 1917 a po prvej svetovej vojne okupanti a agresori (v rámci moderných pomenovaní) odtrhli od Ruska obrovský kus západných území. ZSSR v rokoch 1939 – 1940 si tie územia (nie však celkom) vrátil. A toto je celá „sovietska agresia a okupácia“, podľa tvrdení západných historikov a rusofóbov. Stačí porovnať dve mapy a netreba špekulovať a vymýšľať. Fakty sú fakty a tie sa nedajú poprieť. A transatlantické a rusofóbne mýty sa zakladajú iba na podvrhoch, výmysloch, prekrúcaní faktov a lživých tvrdeniach. My operujeme iba faktami.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Toto všetko je čistá pravda,je to na Ruských tv.Je veĺká škoda,že sa neučilo keď sme boli deti,a pravdu sa musime dozvedať ako bóchodci.
Záslužná práca ďakujem.
Zmluvu Molotov Ribentrop z augusta 1939 ste vôbec nespomenuli. A co Katyn? Boľševici oslobodzovali a v rámci revolúcie svojich oponentov posielali na smrť.
@Marián Juhas Zmluva M-R odložila vojnu na východe. Stalin šikovnou diplomaciou docielil, že aj britské impérium si užilo svoju vlastnú vojnu. Britskému impériu to rozbilo plán. Hitler obsadil fašistické Poľsko za 2 týždne. Keď fašistické Poľsko prestalo existovať, Európa deklaratívne vyhlásila vojnu, a to bolo všetko. Posmelený Hitler si nevzal pôžičky z Londýna ako ho nútili, ale začal obsadzovať Európu silou. Británia sa politicky aj ekonomicky zruinovala svojimi vlastnými intrigami, to bol trest za Mníchovskú zradu. Peniaze investované Londýnom do Hitlera sa nevrátili a naopak Británia sa desivo zadĺžila v USA. To napriek tomu, že donútila ČSR platiť zlatom aj za oblečenie čs. pilotov, ktorí bojovali za Britániu. Za každý náklad bômb ktorý zhodili čs. piloti, si oddelil Londýn časť zlata zo zlatého pokladu ČSR.
To čo tu píšete? zavádzate a klamete.cize ZSSR pomohol Polsku tak, ze bojoval na jeho území. No pekne prekrúcate, ako aj teraz s vojnou na Ukrajine. Hanbite sa.