V predvečer jedného z najvýznamnejších pamätných dní v roku, Dňa víťazstva nad fašizmom, pokračujeme v našom seriáli, v ktorom vyvraciame mnohé falošné mýty spojené s druhou svetovou vojnou. Jedným z nich je aj výsledok sovietsko-fínskej vojny v rokoch 1939 – 1940, ktorú západní historici označujú za jednu z najväčších porážok a katastrof Červenej armády.
Začala sa v období od 30. novembra 1939 do 13. marca 1940 a skončila sa podpísaním „mierovej dohody“, ktorá bola fakticky kapituláciou Fínska. Napriek tomu to západní historici považujú za „pohromu Sovietskeho zväzu“. Prečo? Argumentujú to vysokými stratami na životoch v radoch Červenej armády a tým, že táto vojna, podľa nich, trvala dlhšie, lebo gigantický ZSSR mal ľahko a rýchlo rozšliapnuť malé Fínsko. Nuž, realita bola iná a o tom sa porozprávame v tejto časti nášho seriálu.
Upozorníme čitateľov na dôležitý „predslov“ udalostí konca roka 1939 – začiatku roka 1940. Fínsko bolo súčasťou Ruského impéria. Po Veľkej októbrovej revolúcii roku 1917 fínska vláda vyhlásila Fínsko za nezávislý štát a požiadala Rusko o udelenie nezávislosti. Boľševická vláda vyhovela požiadavke Fínov a 22. decembra 1917 uznala nezávislosť Fínska. Lenže už o niekoľko dní vo Fínsku vypukla občianska vojna, v ktorej zvíťazili nepriateľské sily proti Rusku, a dokonca žiadali o odtrhnutie ruských území v Karélii: 23. februára 1918 o to požiadal aj vtedajší generál, neskôr veliteľ fínskych vojsk a prezident krajiny Carl Gustaf Emil Mannerheim. Oslabená Červená armáda, ktorá čelila agresii 14 štátov, nedokázala klásť razantný odpor Fínom a Fínsko dobylo časť sovietskeho územia, čo koncom roka 1920 potvrdila Tartuská dohoda. Fínsko sa takýmto spôsobom „odvďačilo“ Rusku za poskytnutú nezávislosť. O 20 rokov si však ZSSR tie územia vrátil – podobným spôsobom.
V októbri – novembri 1939 sa v Moskve z iniciatívy sovietskej vlády uskutočnili rokovania s fínskou stranou. Z dôvodu, že Nemecko začalo druhú svetovú vojnu a Fínsko bolo veľkým spojencom Hitlera, sovietske vedenie chcelo zabezpečiť svoje hranice a oddialiť ich o 90 km od Lenigradu (Petrohradu). Požiadalo o výmenu území, pričom Fínsku ponúkalo dokonca dvojnásobne väčšie územie v Karélii s rozlohou 5 529 km2. Fínsko túto výmenu, ako aj prenájom niekoľkých svojich ostrovov pre ZSSR odmietlo.
Naopak, už 26. novembra 1939 fínske delostrelectvo provokačne ostreľovalo sovietske prihraničné mesto Majnila, čo poslúžilo ako formálny dôvod na to, aby Moskva 28. novembra zrušila platnosť dohody s Fínskom o neútočení a 30. novembra Červená armáda prekročila fínske hranice. Sovietske vedenie oznámilo, že mieni donútiť Fínsko, aby prijalo podmienky, ktoré predtým stanovila Moskva. Niektoré sovietske noviny šírili „patriotické“ heslá a tvrdili, že Červená armáda rozpráši Fínov do konca roka. Lenže boje pokračovali dlhšie a práve z tohto dôvodu západná propaganda dodnes tvrdí, že to bola neúspešná kampaň pre Moskvu: neporazila Fínsko za jeden mesiac, ale až za tri…
A prečo veľká Červená armáda ihneď neroztrhala na franforce malú fínsku armádu? ZSSR v tejto vojne nepoužil celú svoju armádu rozmiestnenú na obrovskom priestore od Poľska až po Tichý oceán, ale iba tie jednotky, ktoré boli sústredené na severozápadných hraniciach – blízko Fínska a Švédska. Červená armáda mala teda iba menšiu prevahu v počte vojsk a techniky. Navyše tieto jednotky, na rozdiel od fínskych, nemali žiadne automatické zbrane, iba bežné pušky. Boje sa odohrávali vo Fínsku, pre domácu armádu vo veľmi dobre známom teréne, za drsných mrazivých podmienok, na ktoré fínska armáda bola pripravená oveľa lepšie ako červenoarmejci.
Podľa západných štatistík, na fínskej strane v tejto vojne zahynulo asi 26-tisíc vojakov, zo sovietskej – 53,5- až 72,5-tisíc vojakov. V útočnej vojne nepriateľ vždy stratí oveľa viac svojich vojakov ako ten, ktorý odráža útok schovaný v spoľahlivých úkrytoch. A fínska armáda vybudovala mimoriadne silné a rozsiahle obranné pozície, nehovoriac o svetoznámej, nedobytnej Mannerheimovej línii. Obrovský počet červenoarmejcov zahynul pre nastražené fínske míny. A, mimochodom, tie povestné „Molotovove koktaily“ nevymysleli sovietski vojaci, ale fľaše s benzínom používali proti nim práve fínski „kolegovia“: v priebehu troch mesiacov vojny Fíni hodili do sovietskych vojakov a techniky vyše 500-tisíc podobných „Molotovových koktailov“.
Červená armáda však prerazila Mannerheimovu líniu a cesta na Helsinki bola otvorená. Fínsko vojnu prehralo a začalo zúfalo žiadať o mier. Dňa 7. marca 1940 do Moskvy prišla fínska delegácia a o päť dní bola podpísaná „mierová dohoda“, obsahom ktorej boli podmienky stanovené Moskvou, ktoré mali splniť Helsinki. Fakticky to bol akt kapitulácie. Fínsko splnilo úplne všetky podmienky Sovietskeho zväzu. O akej pohrome tvrdia západní historici?
ZSSR získal Karelskú šiju a Západnú Karéliu. Hranica bola od Leningradu posunutá zo vzdialenosti 18 kilometrov na vzdialenosť do 150 km. Ďalej ZSSR získal časť Laponska, ostrovy vo východnej časti Fínskeho zálivu a ostrov Hogland, ZSSR si na obdobie 30 rokov prenajal polostrov Hanko (Gangut), fínske Alandské ostrovy vyhlásili za demilitarizovanú zónu a Fínsko tam nemohlo rozmiestniť žiadne vojská. Celkovo ZSSR získal vyše 40-tisíc kilometrov štvorcových fínskeho územia, ktoré si počas druhej svetovej vojny Fínsko síce prinavrátilo, ale na konci vojny sa znova vrátilo do zostavy ZSSR a je dnes územím Ruska.
Táto vojna bola „nechceným a nepríjemným produktom“ pre ZSSR, ale v žiadnom prípade nebola katastrofou Sovietskeho zväzu a pohromou pre Červenú armádu. Vojna trvala trochu dlhšie, ale dlho? Tri mesiace… Skončila úplnou porážkou a faktickou kapituláciou Fínska. Sovietsky zväz si prinavrátil územia, ktoré Fínsko obsadilo pred 20 rokmi, po prvej svetovej vojne a agresii 14 štátov proti boľševickému Rusku. Moskva použila iba obmedzený počet vojsk a techniky, nemala za cieľ poraziť alebo obsadiť Fínsko: žiadala iba to, aby Helsinki splnili požiadavky, ktoré Moskva predložila v októbri 1939 – výmenu území a pod. Fínsko výmenu území, ako aj iné požiadavky odmietlo a vlastne ich stratilo. V marci 1940 Fínsko pristúpilo na všetky podmienky Moskvy, fakticky kapitulovalo. Konflikt bol ukončený.
