V predvečer Dňa víťazstva nad fašizmom pokračujeme v našom seriáli, v ktorom vyvraciame mnohé falošné mýty spojené s druhou svetovou vojnou. Stručne sa porozprávame o niektorých epizódach, ktoré sa odohrali tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny a boli akousi jej „predohrou“.
Niektoré z týchto udalostí boli veľmi dôležité, závažné a zmenili nielen hranice a mapy Európy, ale značne ovplyvnili nasledujúci vývoj. Zopár z nich by sa dokonca dali označiť za ozajstný začiatok druhej svetovej vojny. Znie to pomerne divoko, ale vysvetlíme to a uvidíte, že istá logika v tom je…
Pripomenieme niektoré vojenské konflikty, ktoré sa odohrali krátko pred začiatkom veľkej vojny. Začneme dvoma epizódami, ktoré sa bezprostredne týkajú Slovenska. Po vojenskom obsadení Tešínska (vrátane malého pruhu Čadčianska pri dnešných česko-slovenských hraniciach) Poľskom v októbri 1938 pokračovali snahy Varšavy o riešenie územných nárokov. Svoje územné požiadavky však odovzdala nie do Prahy, ale priamo do Bratislavy. Ako zámienku využila incident, keď 24. novembra zhromaždený dav zaútočil kameňmi na autobus s poľskou delegáciou v Oravskom Podzámku a Varšava obratom oznámila, že v záujme zabezpečenia pokoja bude sporné územie obsadené poľskou armádou.
Nasledujúce predpoludnie vstúpila Samostatná operačná skupina poľskej armády „Sliezsko“ do Čadčianska stráženého zosilnenou obranou. Došlo k bojom so zapojením delostrelectva a bombardérov. Ďalší deň bola oblasť obsadená poľským vojskom. Pokračovali aj ďalšie boje a začali aj rokovania. Dňa 30. novembra 1938 bol podpísaný delimitačný protokol. Československo stratilo slovenské územie o celkovej rozlohe 226 km2 so 4 280 obyvateľmi. Poľské úrady začali na anektovanom území vykonávať násilnú asimiláciu obyvateľstva. Poľsko, ktoré sa stalo obeťou fašistického Nemecka, iba necelý rok predtým samo vystúpilo v úlohe agresora, dobyvateľa, útočníka. Paradox?
Spomenieme aj ďalší vojenský konflikt, takisto so susednou krajinou, takisto spojený s územnými nárokmi toho suseda a takisto sprevádzaný útokom – teraz už na samostatné Slovensko, anexiou a okupáciou časti jeho teritória. Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (iné názvy: Malá vojna, maďarsko-slovenská vojna) vypukol za pozoruhodných okolností. Maďarsko ako prvý štát na svete uznalo samostatné Slovensko fakticky pár hodín po jeho vyhlásení – už 15. marca 1939. Ale už o týždeň – 23. marca maďarské vojská napadli Slovensko… Po veľkých bojoch, ako uvádzajú európski historici, „bol spor diplomaticky urovnaný 4. apríla 1939“. Obe strany podpísali protokol o novej hraničnej čiare, na základe ktorého Slovensko Maďarsku odstúpilo 1 670 km2 svojho územia približne so 40 000 obyvateľmi.
To sú iba dva ozbrojené konflikty, ktoré zapríčinili územné nároky susedných krajín. Či západní historici chcú alebo nie, vojenské konflikty medzi ZSSR a Poľskom v septembri 1939 a medzi ZSSR a Fínskom v novembri 1939 – marci 1940 spomínané v predchádzajúcich častiach seriálu boli rovnakými konfliktmi práve pre územné nároky susedov. Sovietsky zväz si vrátil územia, ktoré mu odobrali pred 20 rokmi – po prvej svetovej vojne. Dôvod napadnutia susedov Sovietskym zväzom bol rovnaký ako v prípade Maďarska a Poľska, ktoré napadli Slovensko v rokoch 1938 – 1939.
Kto mal pravdu vo všetkých týchto epizódach a kto nemal – to je už iná otázka, ale my sme riešili otázku, či bol ZSSR pôvodcom druhej svetovej vojny ako fašistické Nemecko. Konšpiračná otázka: keby, povedzme, Spojené kráľovstvo a Francúzsko dokázali poraziť hitlerovské Nemecko v rokoch 1940 – 1941, zúčastnil by sa Sovietsky zväz na druhej svetovej vojne? Aký by mal dôvod? Uskutočnil dve lokálne vojny s Poľskom a Fínskom pre „korekcie hraníc“ – presne ako Poľsko a Maďarsko v malých vojnách so Slovenskom, a do európskeho konfliktu by sa asi nemiešal. Ako by sa vyvíjali udalosti, keby Nemecko 22. júna 1941 nenapadlo ZSSR a nedonútilo ho, aby sa bránil, a takto ho nezatiahlo do svetovej vojny? Západní historici by si nemali mýliť príčiny a následky, čo, bohužiaľ, stále robia…
A ešte zopár „pikantných“ otázok. V žiadnom prípade nebudeme oponovať tradičnej mienke, že druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939. Poukážeme iba na to, že by ten dátum mohol byť aj iný. Ako svetová verejnosť prišla na to, že sa vojna začala práve 1. 9. 1939? Lebo Nemecko napadlo Poľsko, vypukli boje, začala sa vojna… Lenže hitlerovské Nemecko už aj predtým napadlo niekoľko európskych krajín a obsadilo ich územia. Spomenieme iba dve známe epizódy a zamyslíme sa: nemohol by to byť začiatok druhej svetovej vojny?
Dňa 12. marca 1938 Wehrmacht vpochodoval do Rakúska. Keď Hitler vstúpil krátko nato do Viedne, nadšený dav ho bol búrlivo pozdravoval. O štyri týždne neskôr sa 99 % Rakúšanov vyslovilo za pripojenie (Anschluss) k Nemecku. Po Rakúsku obrátil Hitler svoj zrak na Československo, kde sa 3,3-miliónová menšina sudetských Nemcov dožadovala autonómie. V septembri 1938 západné štáty podlo zradili Československo na Mníchovskej konferencii. Onedlho Nemecko obsadilo Česko a vytvorilo Protektorát Čechy a Morava. V tom istom mesiaci, len tak mimochodom, obsadili nemecké vojská aj prístav Memel v Litve… Dávno pred Poľskom Hitler začal dobýjať a obsadzovať iné štáty.
Nebola to vojna – ale prečo? Lebo Hitler obsadil Rakúsko a Česko fakticky bez jediného výstrelu? Pretože tieto štáty sa, na rozdiel od Poľska, nebránili útoku, agresii a okupácii. A keby sa bránili ako Poliaci? Potom by dátum začiatku druhej svetovej vojny bol marec alebo september 1938? A vtedy ešte žiadny vojenský konflikt so ZSSR nehrozil a možno by v inej situácii Sovietsky zväz nenapadol ani Poľsko či Fínsko?
Všetko sú to iba otázky, prognózy a varianty. Podstatné je to, že sme sa to pokúsili vysvetliť. Súčasnú rusofóbnu kampaň v USA a EÚ začalo sprevádzať hlúpe zločinecké prepisovanie histórie. Druhú svetovú vojnu vyvolalo iba fašistické Nemecko, Hitler – nik iný. Ba ani tie satelitné štáty, ktoré boli spojencami Nemecka a bojovali na strane fašistov. Boli zločincami, pomáhali Hitlerovi, ale vojnu vyprovokoval iba on a nik iný. Zajtra uzatvoríme tento seriál a skúsime vyriešiť všetky otázky, ktoré ešte zostali…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
