Politické divadlo vládnej koalície, respektíve jej jedno dejstvo, sa v tejto chvíli skončilo. Aký malo význam? Aký je jeho výsledok? Väčšina spoločnosti sa zrejme chytá za hlavu, že po takmer štyroch týždňoch ostrých útokov a osočovaní medzi lídrami koaličných strán a hlavne medzi Matovičom a Sulíkom prišiel ako z jasného neba blesk v podobe okamžitého zmieru a pokračovania vo vládnutí staronovej koalície. Jediná zmena, ku ktorej dochádza, je rošáda medzi Matovičom a Hegerom.
Eduard Heger bude novým premiérom a Igor Matovič ministrom financií. Samozrejme, zabudnúť nemožno na odchod ministra zdravotníctva Krajčího, z ktorého odchodom je spojená aj snaha o zabudnutie na neúspešný boj tejto vládnej koalície s koronavírusom, ktorého výsledkom je takmer 10 000 mŕtvych ľudí.
Hlavný význam a cieľ tzv. vládnej krízy je nepochybne v značnom odpútaní občianskej pozornosti od tragédie odohrávajúcej sa na pozadí neúspešného zápasu s koronavírusom, odpútanie pozornosti od reštrikčných a život obmedzujúcich opatrení, od ekonomického, ale už aj sociálneho kolapsu mnohých zamestnancov, živnostníkov, podnikateľov, ako aj od dramatického nárastu nesplatiteľných dlhov nás všetkých. Rovnako tak odpútanie pozornosti od nočného presunu vojenských jednotiek a techniky zločineckého paktu NATO cez územie Slovenska.
Z tohto uhla pohľadu malo toto politické hašterenie pre dnešných mocných značný význam. Aspoň dočasný. Dovolím si uviesť, že politologické či politické úvahy hovoriace o reálnosti konania predčasných volieb (minimálne v dohľadnom období) boli naivné alebo boli ovplyvnené slepou túžbou či snom po tom, aby sa nové voľby stali realitou. Aj keby sa tak stalo, nič nenasvedčuje tomu, žeby výsledok predčasných volieb priniesol zásadný obrat (okrem techniky moci) v prospech občana.
Výsledkom koaličného divadla v tejto etape je prehodenie zodpovednosti za nezvládanie tzv. pandémie z celej koalície na Mareka Krajčího. Výsledkom je, že sa mocenská garnitúra zbavuje veľmi nepopulárneho kabátika či obalu menom Igor Matovič alias Matelko. Ten sa navonok zbavuje zodpovednosti za ročné vládnutie pravicovej koalície, no na druhej strane špagátiky od figuríny budúceho premiéra má zatiaľ pevne v rukách.
Budúci premiér Eduard Heger má poskytnúť „novému“ vládnemu kabinetu do ďalšieho obdobia nový imidž. V porovnaní s Matovičom imidž navonok pôsobiaci odbornejšie, kultivovanejšie a zmierlivejšie. Vládna koalícia verí, že má šancu opäť sa nadýchnuť a pokračovať vo svojom ťažení.
Vydýchla si šéfka „kiskovcov“ Remišová, ktorej sa podarilo, ani nevie ako, zatiaľ uchrániť celistvosť strany a poslaneckého klubu a hlavne osobnú participáciu na politickej moci. Sulík, ktorý rozohral ťažko čitateľnú hru, za ktorou sú určite aj záujmy zo zahraničia, sa dostal do kúta, z ktorého ho nakoniec paradoxne vytiahol Matovič.
Ťažko dnes povedať, na základe akých pokynov či pohnútok nakoniec konal sám Matovič, keď zachránil štvorkoalíciu. Väčšina verejnosti dnes len nechápajúco krúti hlavou a pýta sa, načo to všetko bolo?
Malo to už spomínaný význam. No, som si istý, že išlo len o jedno dejstvo a hra bude pokračovať. V celej tejto hre sa totižto hrá nielen o samotnú politickú moc a ekonomické profity z nej plynúce, ale o napĺňanie dlhodobejších scenárov, ktoré majú Slovensko presahujúci rámec.
Čím viac sa budeme približovať k termínu riadnych parlamentných volieb, tým viac sa bude hrať, tým viac sa bude hýbať s figúrkami, tým viac sa budú preskupovať politické sily naprieč politickým spektrom. Na pozadí udalostí uplynulých dní a týždňov je pre mňa osobne zaujímavé správanie prezidentky Čaputovej, ktorá slúži všetkému možnému, len nie vlastnému národu. Celá situácia sa zamotávala takým spôsobom, že jej neumožnila naplniť nadiktovaný scenár inštalovania úradníckej vlády.
Aj napriek tomu, že som tvrdý a zásadový odporca a kritik politiky súčasných vládnych strán, nemal by som žiadnu dôveru voči úradníckej vláde, ktorú by zostavovala „progresívna“, a teda neoliberálna prezidentka riadená spoza Atlantiku. Ešte zaujímavejšie na mňa pôsobia tí, akože opoziční politici a aj politológovia, ktorí volali práve po úradníckej vláde.
Nuž, politika je panské huncútstvo, ktorého obeťou je takmer vždy radový občan. Avšak čas plynie a veci sa vyvíjajú. Sledujme a snažme sa porozumieť…
