Pred 70 rokmi vraj komunisti „zavraždili“ Miladu Horákovú. Údajne pre jej demokratické ideály, protikomunistické postoje, nezlomnosť v boji za spravodlivosť, za spravodlivú občiansku spoločnosť.
Sú toho plné mainstreamové médiá v Čechách i na Slovensku, hovoria a komentujú to každú polhodinu „odborníci“, „historici“ , „demokrati“ z Čiech, zo Slovenska, z Bruselu i Washingtonu, dokonca i Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Kto si v tejto súvislosti nekopne do komunistov, v médiách nedostane priestor. Je to povinná jazda.
Kampaň ako noha. Cieľ je jasný. Poopľúvať komunistov, „ponaprávať“ históriu, vykrútiť jej krk, prepísať význam vtedajšej reality do podoby vyhovujúcej súčasnej vládnucej oligarchii a záujmom rado by súčasných vládcov sveta. Upriamiť pozornosť okradnutých a zmätených novodobých rabov kapitálu na zlých komunistov a odvrátiť ich pozornosť od tých, ktorí honosne žijú z toho o čo nás okradli, z našich daní a z našich mozoľov.
Nuž čo? Typická brutálna, bezohľadná propaganda a manipulácia. Nič sa nezmenilo. Žiadne hľadanie pravdy a spravodlivosti.
Ak by to bolo naozaj hľadaním pravdy a spravodlivosti, rovnaká, ak nie masívnejšia kampaň by bola vedená i proti tým, ktorí vraždia dnes. Napríklad v dnešnom Turecku, s desaťtisícmi žalárovaných väzňov svedomia, hnijúcich a umierajúcich v brutálnych podmienkach demokratických“ žalárov u diktátora – oficiálneho spojenca tých, ktorí mediálne a propagandisticky pokrytecky trúchlia nad Miladou Horákovou.
Z ČIERNEJ KNIHY KAPITALIZMU
(Turecko – dnes 29. júna 2020 o 11:12)
„Kapitalizmus vraždí nielen pokorné obete – vykorisťovaných, robotníkov, odporcov režimov a ich deti. Mnoho strán Čiernej knihy je napísaných krvou našich kamarátov, súdruhov – bojovníkov proti kapitalizmu.
Helin Bolek , Mustafa Kochak, Ibrahim Gökçek – mučeníci za slobodu.
Zomreli tohto roku. V roku 2020. Nie pred sedemdesiatimi rokmi.
Všetci boli tureckí komunisti.
Helin a Ibrahim boli umelci, hudobníci z komunistickej rockovej skupiny Yorum. Mustafa bol červený aktivista, nemal ani 30 rokov, bol podozrivý z pomoci podľa fašistickej Erdoganovej tajnej polície „komunistickým teroristom“. (Títo súdruhovia uniesli prokurátora ospravedlňujúceho policajtov, ktorí zastrelili dieťa).
Všetci zomreli počas „štrajku smrti.“ na dôsledky hladoviek v tureckých „demokratických“ žalároch. Bez záujmu médií, bez záujmu ľudskoprávnych organizácií, bez záujmu medzinárodných inštitúcií zaoberajúcich sa ľudskými právami.
Požiadavky Helin a Ibrahima mali umožniť vládou zakázané koncerty ich skupiny, ukončenie zinscenovaných súdnych konaní proti politickým väzňom a zatknutým hudobníkom. Mustafa Kochak pokračoval v hladovke, aby u umožnili právne preskúmať jeho nespravodlivý trest a zastavili jeho neustále brutálne mučenie. Bol žalárovaný v hrozných podmienkach a nemal na výber.
Tureckí súdruhovia nám ukazujú príklad vytrvalosti, pripravenosti bojovať až do konca, až do smrti. To, samozrejme, neznamená, že aj my máme viesť hladovky (s výnimkou beznádejnej situácie), alebo sa musíme upaľovať, ako to urobili priaznivci Abdullaha Ocalana v deväťdesiatych rokoch.
Ale pohŕdanie smrťou, deficit strachu, i strachu z mučenia – to je pre nás užitočné. A čo je najdôležitejšie, musíme pokračovať v boji, aby smrť hrdinov medzinárodného komunistického odboja nebola zbytočná.
Na fotografiách – Helin, Mustafa, Ibrahim. Použili sme ich fotografie ešte pred hladovkou. Ak chcete, na internete nájdete ich fotografie v konečných fázach ich hladoviek, keď sa zmenili na kožené kostry.
Ale chceme, aby ste ich videli a pamätali si mladých a krásnych.
Títo ľudia zanechávajú odkaz.
Ich nasledovníci spasia tento špinavý, neľudský kapitalistický svet.
O týchto súčasných mladých a odhodlaných komunistoch propaganda ani nemukne. Však načo? Nie je to predsa v záujme veľkokapitálu. Dnešné pľuvance na komunistov z pred sedemdesiatich rokov ale v záujme súčasného kapitálu sú.
Preto pred sedemdesiatimi rokmi vraj komunistami zavraždená Milada Horáková v médiách dnes ÁNO, a toho roku zavraždení mladí komunisti v Turecku a v iných krajinách sveta dnes v médiách NIE.
Česť ich pamiatke.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU