Po protiústavnom puči z novembra 1989 začali predstavitelia novej moci hovoriť, ako sa v nových podmienkach „slobody a demokracie“ začnú pravdivo a nezávisle skúmať a vysvetľovať naše novodobé dejiny. Ako sa k nim bude pristupovať, naoktrojovali špecifické zákony, ktoré povýšili antikomunizmus na oficiálnu štátnu ideológiu.
Už v roku 1991 Federálne zhromaždenie prijalo zákon o „dobe neslobody“, o dva roky neskôr zákon českej Poslaneckej snemovne definuje „protiprávny komunistický režim a odpor proti nemu“, v roku 1996 Národná rada SR prijala zákon o „nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému“, v roku 2002 tzv. zákon o pamäti národa.
Podľa týchto zákonov socializmus nie je socializmom, ale „zločinným, nelegitímnym, zavrhnutiahodným, nemorálnym, totalitným komunistickým režimom“ podobným nacizmu, odsúdeniahodnou „dobou neslobody“, komunistická strana „zločineckou organizáciou“ alebo aspoň organizáciou, ktorá „nebránila zločinom“. Pritom v článku 1, odsek 1 Ústavy SR sa na výsmech všetkým píše, že republika sa neviaže na nijakú ideológiu. Písať o socializme rokov 1948-1989 kladne sa stalo neprípustným. Záväzným sa na potešenie všetkých fašistov a reakcionárov stal výklad antikomunistický.
Z historiografie sa stala mytológia boja dobra so zlom. Dobro predstavuje obdobie, v ktorom vládla kapitalistická trieda (medzivojnová republika), zlo predstavuje obdobie, v ktorom bola táto trieda zbavená moci a vyvlastnená. T. G. Masaryk alebo M. R. Štefánik sú nekritizovateľné oslavované modly, K. Gottwald, A. Zápotocký alebo G. Husák odsudzovaní diabli. Dejiny socializmu podľa vládnucej totalitno-historickej mustry vyzerajú tak, že „dobrá“ spoločnosť (od 70. rokov na čele s hrdinskými disidentmi) zápasila so „zlým“ režimom, ktorý nakoniec vo veľkolepom eschatologickom zavŕšení dejín porazila a došlo k naplneniu svetla v podobe presadenia slobody a demokracie.
Konanie ľudí je tu dopredu vsadené do danej schémy, príslušné roly sú rozdané a zaradené do príbehu so spravodlivým koncom: hrdinskí bojovníci proti totalite, obete vystavené jeho represii a odsúdeniahodní pomáhači. Tomuto čierno-bielemu scenáru slúži absolútna väčšina historikov a oficiálnych inštitúcií pre historický výskum. Ak do roku 1989 písali komunisticky, po roku 1989 antikomunisticky. Tým sa stali vrcholne komickými postavami a organizáciami, ktorí len plnia sociálnu objednávku kapitálu.
Ako inak si môžeme vysvetliť ponovembrový prerod z „komunizmu“ na antikomunizmus, ak nie zmenou vládnucej triedy? Myšlienky vládnucej triedy sú myšlienkami vládnucimi. Táto Marxova téza vysvetľuje, prečo ponovembroví historici do neba vychvaľujú tzv. prvú republiku (bola kapitalistická), usilujú sa o prikrášľovanie fašizmu (bol antikomunistický), hanobia Február 1948 (začiatok socializmu), vychvaľujú A. Dubčeka a sociálnodemokratickú „Pražskú jar“ (v roku 1968 kynula v buržoázii nádej na znovuzískanie strateného vlastníctva a moci), nenávidia obdobie, ktoré hanlivo označujú za „normalizáciu“.
A to len preto, že na 20 rokov zachránila existenciu socializmu v Československu. Týmto kŕmi vládnuca kapitalistická trieda, ktorá má v rukách monopolne všetky rozhodujúce prostriedky ideologického a propagandistického pôsobenia, masy ľudí.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
ÁNO!👍👍👍
Dnes má niekto lietadlo a niekto letí z práce! Za komunistov toto nebolo! Tak ktorý systém je zločinný!🤔
Peter, tie zákony z roku 1991, dnes to už vieme, boli účelovo zastrašovacie, lebo urobili z každého člena KS (a bolo ich v republike poldruha milióna!) zločincu bez súdu.
Pridávam k tomu, že to bola aj donebavolajúca manipulácia verejnosťou.
Pretože spojila vnímanie politického režimu založeného na vedúcej úlohe poldruhamiliónovej strany a participácii všetkých ostatných opolitických strán a spoločenských organizácií združených v Národnom Fronte ČSSR s vnímaním ekonomiky ČSSR.
A vyšlo im to!
Dnes už ozaj iba vedecky, historickými faktami a spomienkami zúčasnených možno argumentovať, že národné hospodárstvo socialistickej ČSSR sa za tých 40 rokov rozvinulo tak, ako nikdy predtým nik nedokázal – a žiaľ už dnes ani nedokáže. Dnešným pohľadom je to neuveriteľný hospodársky zázrak. Ale tým, že sa manipulátorom podarilo spojiť politiku a ekonomikou, nik akosi nahlas „nie je hrdý“ pri vysvetľovaní na to, čo sa dosiahlo do roku 1989, aj ked z tej opodstaty sa žije v oboch republikách najmä vo verejnej sfére dodnes.
už len poznámka – chodím po exkurziách podnikov, žiadny podnik si nedovolí do svojej histórie uviesť úspechy rokov 1948-1989. Tú históriu premazali, je tam – 1948-znárodnenie, 1990 privatizácia.
To je zločinné premaľovávanie histórie.
Peter, súhlas, dobre napísané.
Určite, v klasickom socializme bolo aj mnoho chýb, ako v každom živom organizme. Ale mnoho opatrení, ktoré sa dnes javia ako chybné, boli z pohľadu vtedajších podmienok v norme. Treba hodnotiť systém z hľadiska jeho časopriestoru, nie našich subjektívnych želaní a hlavne nasnažiť sa našroubovať náš súčasný pohľad, vychádzajúci z úplne inej výrobno-technologickej úrovne na tú dobu.
Slovenská a európska ľavica vôbec robia tú chybu, že vynulovali klasický socializmus ako chybný a tým spadli o 100 rokov dozadu a trápia sa, ako prekonať kapitalizmus. On je prekonaný, problém je len v neexistencii zodpovedajúceho programu. Východiskom je uznať klasický socializmus za plnohodnotný a odraziť sa od roku 1989 ďalej. Nie od .r. 1917.
nečudujem sa tomu. Komunisti robili tak isto niečo podobné. Ale rozdiel je v tom, že občania sa ozaj nechali oklamať. kde je dnes sloboda slova? prečo je trestné písať to čo človek myslí? Prečo to hneď označia za HOAX a za protizákonné? A chcú ľudí za názor zatvárať? Veď toto sa pripisuje komunistom, či nie? A teraz to už robia i demokrati? A robia to ešte strašnejším spôsobom ako to robili komunisti. Kam sa stratila sloboda slova? To dnes môžete rozprávať iba to čo vám dovolia, inak vás začnú stíhať. Hneď vás označia za agenta Moskvy a podobné nezmysli!!! Pripravili vás o slobodu a aj o dôstojný život!!! taká je pravda o novembri roku pána 1989!!! Mysleniu zdar!!!
Peter D., veľmi výstižne napísané, že z historiografie sa stala mytológia!
Lebo dnes a už 33 rokov nik nepočúva a nečíta fakty. Kedysi povedal Oskar Krejčí, čs.poradca premiéra vlády ČSSR Adamca,v novembri 1989, že je zaujímavé, ako si tie isté udalosti vysvetľovali rôzne skupiny občanov podľa svojho svetonázoru. A začalo sa „spomínať“ aj na „November 1989“ podľa toho, kto bol antikomunist, kto disident, kto bol vo vláde či komunista. Krejčí žasol, keď mu tie isté udalosti, ktorých sa on zúčastnil, podávali „zasvätení“ publicisti úplne inak ako ich sám zažil. A to je tá mytológia.
K tomu sa po rokoch pripojili „povesti“ a dnešné mladé generácie narodené po roku 1990 ba i po 2000 si myslia o socializme len to najhoršie…niečo ako Ukrajina…
Chybou, až osudovou je, že sa ľavica úplne vzdala práva na obhajobu a dokonca ustúpila i z mienkotvorných médií. Taká Pravda, správne tu zaznelo – NEPRAVDA.
Myslím, že Západ si mylnou interpretáciou udalostí r. 1989-1991 nastavil pre seba pascu.
Stále sa opakuje, socializmus nebol životaschopný systém, že ZSSR prehral v studenej vojne, že bol uzbrojený.
Toto mylné presvedčenie ho viedlo k tomu, že je schopný Rusko aj dnes poraziť podobnou metódou.
Preto sa od začiatku ukrajinskej krízy, najmä po r. 2014 a začiatku ruskej operácie vôbec neorientoval na mierovom riešení, ale vojnovom, v stave vyčerpať Rusko.
…
Západný kapitalizmus má slabo rozvinuté spoločenskovedné poznanie a preto v analýzach udalostí, ktoré spustil, nemohol tušiť ich budúce smerovanie. On vychádzal jednoducho zo svojich starých imperiálnych pravidiel.
…
Lenže treba poznať spoločenské trendy, spoločenskú objednávku, charakter epochy, od ktorej sa odvíjajú udalosti. Keď Nemci viezli Lenina do Ruska, tiež si mysleli, že s jeho pomocou rozvrátia Rusko. A Lenin sa usmieval popod fúzy, z Marxovej historickej metódy si bol vedomý, že na programe dňa, spoločenskou objednávkou je socializmus. A vybudoval silný socialistický štát, ZSSR, z ktorého potenciálu Rusko ťaží dodnes.
A táto situácia sa opakuje aj dnes, Západ si strelil do kolena.
…
Podstatou udalostí r. 1989 vôbec nebola výhra Západu v studenej vojne. ZSSR vydržal vo svojej histórii oveľa ťažšie skúšky. Len Gorbačov začal veľkú reformu v dobe historického zlomu a to bolo príčinou rozpadu ZSSR, nie tlak Západu. Reformy boli potrebné, ale robiť ich s prehľadom, pod kontrolou, ako to urobili Číňania, ktorí si nepustili z rúk kontrolu nad zmenami.
Podstatou udalostí po r. 1989, resp. po r. 1998 je prechod od civilizácie národných štátov ku globálnej civilizácii. Túto tendenciu najprv zneužili USA na budovanie svojho svetového impéria.
Ale keď sa do procesu vložila Čína, budujúc skutočnú globálnu civilizáciu, s globálnou deľbou práce a spolupráce, výhodnou pre všetky krajiny, dostalo sa to do rozporu s americkým imperiálnym videním sveta.
…
Celý konflikt sa tu dnes vedie medzi týmito dvomi koncepciami, americkou imperiálnou, svetovládnou a čínskou globálnou deľbou práce. Americký imperializmus je sympatický akurát tak krajinám Západu, 1 miliarde ľudí. Ale zvyšku sveta je sympatickejšia čínska koncepcia globálnej civilizácie, s globálnou deľbou práce rovnocenných krajín, ktorá prináša nižšie ceny, vyššiu produktivitu a viac blahobytu pre všetky krajiny sveta.
…
Mnoho ľudí v Európe tento konflikt pochopili len ako napadnutie Ukrajiny Ruskom. Nechápavo na mňa hľadeli, že treba lepšie čítať geopolitickú situáciu, pretože ide o globálny konflikt, v rámci ktorého Rusko dostáva tichú podporu od množstva krajín. A hospodársky, technologicky ho drží najmä Čína, pomáha India, ale aj Irán, Alžírsko, Tunisko, a ďalšie krajiny.
Otázka, či je lepší socializmus alebo kapitalizmus, z vedeckého, marxistického hľadiska nedáva zmysel. Každý systém je dobrý (aj zlý), aj kapitalizmus, aj feudalizmus, aj otrokárstvo. Len každý zodpovedá potrebám inej doby, alebo presnejšie inej výrobno-technologickej úrovni. Každej dobe, každej výrobno-technologickej úrovni zodpovedá ako efektívna iná spoločenská forma. V tomto zmysle neexistuje akýsi univerzálne najlepší systém pre všetky doby, ako sa ho snažia prezentovať niektorí stúpenci kapitalizmu (napr. aj Fukuyama), ale aj stúpenci socializmu, hľadajúc jeho ideálnu (sociálne spravodlivú) podobu.
…
Spoločenské systémy sú materiálnymi objektami a preto podliehajú zákonom materiálneho sveta a ich klasické podoby sa vplyvom ekonomického rastu v určitom bode vyčerpajú, klasická podoba systému zaniká.
Ekonomickým rastom spoločenský systém nakoniec naplní všetky svoje orbity, všetky svoje priečinky, naplní svoju kapacitu, čo znamená ukončenie jeho progresívneho vývoja. Začne ho trápiť problém nadvýroby.
…
Niekto sa možno opýta, prečo tu ešte existuje kapitalizmus? Problém predsa nie je v existencii, ale v jeho pozícii. Klasický kapitalizmus laissez-faire ukončením kapitalistickej epochy (13638 – 1928) tiež zanikol, po Veľkej hosp. kríze 1929-33 sa utvoril keynesiánsky, silne socializovaný kapitalizmus, čo mu umožnilo ešte určitú dobu rásť. Plus využíval neokolonializmus na obohacovanie.
Západný kapitalizmus je však odsúdený na zánik. Mohol by tu existovať tisíce rokov, za podmienky nulového ekonomického rastu. Každý spoločenský systém nakoniec narazí na svoje kvantitatívne hranice, za ktorými ho začne trápiť problém nadvýroby, ktorý nakoniec systém úplne rozloží. Ekonomický (kvantitatívny) rast tlačí na zmenu kvality, platí tu zákon súladu výr. vzťahov úrovni výr. síl. Kapitalizmus sa však nevzdá ekonomického rastu, ľudia tlačia na vyšší blahobyt, novinky, väčšina krajín EÚ má zároveň v ústavách zakotvenú nemennosť spoločenskej formy, čo bude vyvolávať čoraz väčší nesúlad obsahu s formou a tým je jeho osud určený. Ako vedľajšia, slepá línia vývoja môže rásť len do určitej výšky.
…
Tento proces vyčerpania zdrojov kapitalizmu pozorujeme dnes na Západe, americká spoločnosť sa rozpadá, rozpadá sa infraštruktúra, ekonomika, morálka. A ťahá so sebou na dno aj Európsku úniu. Mnohí Európania rátajú s tým, že dobre, kríza potrvá 2 – 3 roky a potom sa všetko vráti do normálu. Nevráti, západný kapitalizmus sa bude prepadať do čoraz hlbšej krízy, prírodné zákony
…
Pozrime sa na Polynézanov. Vytvorili si svoj „Polynézsky raj“, ktorý už prežil 5200 rokov od ukončenia prvobytnej megaepochy. Ale len vďaka tomu, že zastavili ekonomický rast. Ale aj tu vidieť, že klasická podoba prvobytnej spoločnosti (neandertálci, rodová forma) odumrela, tu už ide o postklasickú kmeňovú podobu prvobytnej spoločnosti.
V tomto zmysle treba vidieť aj otázku návratu klasického socializmus, ako to tu prezentovala napr. p. Kuliková? Teoreticky by bol možný iba pri návrate na výrobno-technologickú úroveň 70. rokov, so zastavením ekonomického rastu. Socializmus ako taký tu môže existovať tisíce rokov, ale v post-klasickej podobe a zastavenom ekonomickom raste. Ale ako vidíme aj na príklade Číny, bez ekonomického rastu by bola pohltená Západom. Tým pádom socializmus je nútený prerastať do globálnej civilizácie, aby vyriešil problém nadvýroby, nesúlad spoločenskej formy s výrobno-technologickým obsahom.
…
Liberalizácia svetového obchodu a globalizácia, ktorú dnes Čína presadzuje, teda nie je akousi ideou svetovlády, niektorí radi zdôrazňujú, vraj Čína strieda USA ako globálny prediktor. Reálne však ide o cestu, ako riešiť problém nadvýroby a hospodárskych kríz. Akonáhle USA začali viesť obchodnú vojnu proti Číne a brzdiť ju vo vývoji, pred rokom prišla Čína s projektom dvojitého ekonomického okruhu – globálneho a domáceho. Okrem globálneho umiestnenia svojej nadvýroby Čína sa začala orientovať na posilnenie domácej spotreby – teda ide o vytváranie konzumného socializmu. V poslednom čase napr. v Šanghaji usporiadala niekoľko spotrebných veľtrhov s cieľom posilniť spotrebu obyvateľstva. Utopisti síce môžu vymýšľať utopické predstavy socializmu do budúcnosti, ale problém konzumného socializmu nebudú vedieť obísť.
…
Preto, ak som hovoril o nutnosti prejsť do roviny globálnej civilizácie a neskôr ku komunizmu a ďalej, vyplýva to práve z potreby riešenia aj problémov nadvýroby, hlbokých spoločenských kríz. A ten súvisí s neschopnosťou starej spoločenskej formy absorbovať narastajúcu produkciu, čo sa dá riešiť len zmenou systému, spoločenskej formy.
Otázka komunizmu preto dnes nie je otázkou budúcnosti, ale prítomnosti. Civilizácia má k dispozícii mohutné výrobné sily, mohutné kapacity, ale nemá kam túto produkciu umiestniť, pretože tomu bráni starý systém: dnes už nielen kapitalizmus, ale aj socializmus. Nejde tu teda o ideologické nazeranie na spoločnosť, ale riešenie jej hospodárskeho vývoja. Bez nejakého utopizmu.
Nedá mi nezareagovať na názor, že každý systém je dobrý (aj zlý), aj kapitalizmus, aj feudalizmus, aj otrokárstvo, len každý zodpovedá potrebám inej doby, alebo presnejšie, inej výrobno-technologickej úrovni. Myslím, že ak niečo hodnotíme, alebo porovnávame, tak sa to deje prostredníctvom istých kritérií. A ako vnímam vývoj ľudskej spoločnosti od otrokárskej, cez feudalizmus, atd., tak rozhodujúca línia vývoja spoločnosti je snaha o jej spravodlivejšie usporiadanie.Nič na tom nemení ani dočasná lokálna deviácia tohto vývoja v našom geopolitickom priestore. Ak platí, a to určite platí, že socializmus je spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti ako kapitalizmus, tak je len otázkou času, kedy sa vývoj posunie správnym smerom.
Často počúvam, resp. čítam tvrdenia, že predsa objektívna spravodlivosť neexistuje, takže sa treba zasadzovať predovšetkým za hodnoty ako je „sloboda“, „ľudské práva“, atp. Nesúhlasím s tým, pretože sloboda jednotlivca a jeho ľudské práva treba hájiť preto, že je to spravodlivé. Sú to teda deriváty spravodlivosti. Záver: – ak je niektorý spoločenský systém spravodlivejší ako iný, tak nutne musí byť aj lepší.
Zaujímavá je aj otázka: „prečo tu ešte existuje kapitalizmus?“ Ja si myslím, že by nemohol existovať, keby neboli splnené dve nutné a postačujúce podmienky:
a) masová hlúposť ľudskej populácie,
b) neobmedzené ekonomické zdroje svetovej oligarchickej elity a ich racionálne využívanie.
Samozrejme si uvedomujem, že existencia neobmedzených finančných zdrojov je podmienená hlúposťou más, ale musím uznať, že svetová oligarchická špička s nimi veľmi racionálne (samozrejme z ich pohľadu) nakladá. Tak ako podnikateľ investuje do reklamy, oni investujú do propagandy a do nástrojov propagandy (preto napr. ľavica nemá denník Pravda), ako aj do politických strán, prostredníctvom ktorých ovládajú masy. Málokto si dnes uvedomuje, že politické strany ľudia pre svoj život nepotrebujú. Sú zbytočné. Problémy v spoločnosti nikdy nevyrieši žiadna politická strana, ale erudovaní a kompetentní ľudia. Prečo by napr. ministra zdravotníctva nemohli nominovať zamestnanci rezortu, ale nejakí mumáci z politickej strany ?
Táto hra na demokraciu vyhovuje len ľuďom, ktorí chcú ovládať a riadiť tento svet.
Tézu o socializme ako sociálne spravodlivej spoločnosti bola presadená západnou subjektívnou podobou marxizmu. Západnej ľavici nie je veľmi po chuti Marxov ekonomický výklad ľudských dejín, jeho chápanie ľudských dejín najmä cez ekonomické zákony.
Po r. 1989 Európou neprebehol len hospodársky, sociálny masaker, ale hlavne vedomostný. Európa, aj európska ľavica prešla od vedy, racionalizmu, k iracionalizmu – a je pre ňu nemožné pochopiť exaktne pohyb ľudských dejín.
Preto Západ, Európa dnes idú dolu vodou, majú totálne zdevastované myslenie.
…
Všeobecným princípom vývoja prírody i spoločnosti je snaha o čo najefektívnejšie usporiadanie tokov matérie, energie a informácií, o čo najefektívnejší systém. Samozrejme, že spravodlivé usporiadanie spoločnosti môže výrazne zvýšiť efektívnosť systému. Existujú k tomu štúdie, ako priveľké sociálne rozdiely v socializovanom kapitalizme robia systém menej efektívnejším. Lenže tie štúdie sa dotýkajú spoločnosti 20. st.
…
Pracovať s pojmom spravodlivosti je dosť problematické, podlieha subjektívnym hodnoteniam. A už som to tu zo dvakrát napísal, všetky spoločenské systémy boli sociálne spravodlivé, pretože zodpovedali potrebám svojej doby a ľudia ich v tej dobe tak vnímali.
Spartakus, hoci jeho povstanie sa udialo už na sklonku otrokárskej doby, nemyslel na zrušenie otrokárstva a vytvorenie akejsi utopickej spravodlivej spoločnosti. Znovu hovoril len o vylepšenom, spravodlivejšom otrokárstve.
Marx a Engels vo svojich prácach vysoko vyzdvihujú pokrok, ktorý priniesol kapitalizmus pre ľudí, nadšenie, tvorivosť pri jeho utváraní.
Ivan, v duchu svojej logiky sa pokúste zodpovedať na otázku, prečo tu ešte existuje feudalizmus, prvobytné kmene, prečo tu ešte existujú zvieratá (biologická forma), molekuly, atómy, ap.
.. taká otázka od obyčajného tatka, pán Antal : A prečo by mala vznikať hentá nadvýroba?
Veď už len dosiahnuť istú úroveň autarkie, v zmysle naplnenia čo aj len základných potrieb spoločnosti ( štátu/SR ) by podľa môjho tatkovského názoru dala zabrať niekoľkým generáciám.
Ak nadvýrobu chápem ako výrobu “ do skladu“ , potom je po ruke niečo, ako “ internet vecí“ či ako sa to má volať, keď mi chladnička sama nakúpi, čo treba. V rozvinutej forme by tou chladničkou bolo celé národné hospodárstvo. Technicky už to podľa mňa možné je.. Alebo by som týmto dosiahol len ten nulový rast, ako ho spomínate?
tatko, tá nadvýroba je všeobecným javom v našom vesmíre.
Konkrétna fyzikálna, chemická, biologická, sociálna forma je schopná viazať len určené množstvo, kvantitu matérie, energie a informácií.
Do vodíkovej väzby nenatlačíte 10 protónov a elektrónov, sú preň navyše,, nadprodukciou, vyžiari ich.
Do atómovej väzby nenatlačíte stovky protónov a elektrónov, atómová väzba končí pri atómovom čísle okolo 90, všetku ďalšiu hmotu atóm vyžiari (rádioaktivita) ako nadbytočnú, nadvýrobu, nevie ju viazať, spotrebovať.
Na vyšší počet, väčšiu kvantitu musíte už použiť molekulovú väzbu.
Atď. na väčšiu kvantitu musíte použiť makromolekulovú väzbu, biologickú väzbu, sociálnu väzbu. Každá tá väzba je spojená s určitou kvantitou, vo filozofii sa to nazýva aj mierou.
Nadvýroba stojí aj za zánikom klasického kapitalizmu voľného trhu. Po r. 1848 začalo krízové obdobie klasického kapitalizmu, prejavilo sa to hlavne v mnohých krízach z nadvýroby v tomto období. Môžem Vám ich rozpísať, ak to nepoznáte.
Kapitál na tieto krízy reagoval koncentráciou a centralízáciou, vznikom monopolov, trustov, aby zefektívnil výrobu. Na to museli byť prijaté proti monopolné zákony.
Jednoducho, kapitalizmus už nebol schopný viazať viac ekonomického rastu. Riešenie spočívalo buď v novej spoločenskej forme – socializme, ktorá umožnila nový rozvoj výrobných síl (päťročnice po r. 1928 znamenali skok), alebo socializácii kapitalizmu (keynesianizmus, sociálny štát, plánovanie, štátna ekonomika). To ešte umožnilo kapitalizmu určitý ekonomický rast, ale dnes vyčerpal aj tieto možnosti.
…
Pôsobí tu zákon premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak. Marx tento zákon konkretizoval na spoločnosť ako zákon súladu výr. vzťahov úrovni výrobných síl.
Inak, tento zákon je zodpovedný za zánik doterajších spoločností, napr. aj vyspelej Rímskej ríše, alebo aj ZSSR.
Výrobné sily majú tendenciu rásť (ekonomický rast, technologický rast), výrobné vzťahy tendenciu zakonzervovať sa. Vzniká medzi nimi nesúlad, rozpor, ktorý sa doteraz riešil revolúciami. Dnešný civilizačný pohyb je tiež len riešením tohto rozporu, ekonomiku máme globálnu, ale formu a myslenie národné.
…
Tatko, darmo budete mať technicky možnosť vyrobiť stonásobok toho, čo dnes, ak sa nezmení spoločenská forma. Nové technológie sú kapitalizmu k ničomu, pretože neumožní ich využiť. Mäsové výrobky nebudú obsahovať mäso, finančné systémy sú k ničomu, pretože sú zneužívané, heslá si musím zapisovať na papierik, viac obilia a úrody je nanič, musí sa zničiť, ap.
tatko, najvýraznejším prejavom obrovskej nadvýroby dnes je agresívna reklama. Každý chce niečo produkovať, ale nemá to komu predať.
Ľudstvo získalo mohutné výrobno-technologické kapacity, schopné vyrobiť produkciu aj pre 50 miliárd ľudí, ale starý systém, so starými väzbami neumožňuje tento potenciál využiť.
Dotýka sa to aj socializmu. S problémom nadbytočných výrobných kapacít sa stretáva aj Čína. Čo myslíte, prečo vymyslela tie cesty do sveta, aby mohla vyvážať svoju produkciu.
Preto Čína presadzuje globalizáciu, globálny voľný obchod, pretože ju tiež trápi problém nadvýroby.
Globalizácia, globálna deľba práce znižuje náklady, zlacňuje výrobu. Za zdražovaním stojí práve narušenie globálnych výskumných, výrobných, dodávateľských reťazcov.
Ďakujem za odpoveď, pán Antal!
Obvykle Vám dobre rozumiem a Vaše príspevky sú pre mňa cenným zdrojom úvah.. Tentokrát som Vás nepochopil dostatočne. Vo svojej otázke neuvažujem v rámci kapitalizmu a jeho vzťahov a pomerov. Ak som spomenul príklad inteligentnej chladničky, mal som na mysli také usporiadanie, kde spotrebiteľ zadá svojou potrebu a výroba/služby ju vyprodukujú. Presne, cielene na základe konkrétneho dopytu, nie naopak, ako píšete a ako sa dnes vytvára dopyt pre výrobu. Nerozumiem, prečo by mal každý chcieť niečo produkovať? Ako, ak by nevlastnil výrobné prostriedky? ..
Socialistická Čína má problém s nadvýrobou? No prečo by nemala? Je socialistická sčasti smerom dovnútra, ale navonok v globálnej interakcii je to čisto kapitalistický model. Ten príklad mi v tomto kontexte nič nedokazuje..
Socialistický model hospodárstva ako som ho poznal u nás od sedemdesiatych rokov, trpel neefetivitou a kamufláciou vstupov a výstupov riadenia. Z toho plynula, podľa mňa jeho nadvýroba a “ nedovýroba“ . Toto by “ inteligentná chladnička“ eliminovala. Kým by sa to dosiahlo, bolo by čo robiť. A potom, pri naplnení ( kríze) by sme v tieni čítali knihy..
Obávam sa ale, že by na to opäť nebol dostatok času, lebo kto dokáže ohraničiť svoje “ potreby“ ?
Tatko, diskusia slúži na to, aby sme si vyjasňovali veci. Rozviedli to, čo je povedané v skratke.
Tak ako napr. elektrikár na mňa vychrlí niektoré pojmy, ktoré sú pre neho bežné a jasné ale ja ich potrebujem rozviesť, tak aj my, aj ja, používame formulácie, ktoré osobne považujeme za jasné, ale iným nemusia byť.
Tatko, s tým súhlasím. Výroba na základe konkrétnej objednávky, také idey sa objavili už dávnejšie. Lenže to nie je také jednoduché, zavedenie internetu vecí si vyžaduje určité podmienky, napr. v takom kapitalizme nebude efektívne fungovať. Pokúsim sa objasniť, čo som mal na mysli.. Je to hlavne o používaní dialektickej metódy, čo som si všimol, že väčšine ľudí nič nehovorí.
…
Áno, vo všeobecnosti je z hľadiska našich potrieb stále nedostatok. Lenže vývoj spoločnosti nie je všeobecný, kontinuálny, neprerušovaný, ale dejiny sa skladajú zo striedania sociálnych objektov, marxizmus hovorí o striedaní spoločensko-ekonomických foriem.
A tu začína problém, tu sa nedá uvažovať všeobecne, že predsa v čom je problém, ak sa viac vyrobí, prečo sa neuspokoja potreby ľudí. Vidíme, že v praxi to tak nefunguje. Pretože platia zákony materiálneho sveta, napr. spomínaný zákon súladu VV úrovni VS. Tu už treba uvažovať v rámci konkrétneho objektu. Tú inteligentnú chladničku treba nejako pomenovať a zadefinovať jej parametre, vlastnosti. Ani nie tak technické parametre, tie sa vyvíjajú prirodzene, je potrebné zadefinovať sociálne parametre. Každý sociálny objekt (teda kapitalizmus, socializmus či otrokárstvo), so svojim systémom väzieb a programovým vybavením je schopný viazať len určené množstvo produkcie, energie a poznatkov. Všetko navyše je preň (pre konkrétny systém) nadprodukcia.
…
Je to presne podobné prírodnému vývoju. V chemických prvkoch sa postupne zapĺňajú jednotlivé orbity, až sa všetky naplnia. Alebo sklad zo všetkými poličkami sa postupne naplní. Všetko navyše je pre daný objekt, systém už nadbytočné, nadprodukcia, ktorú nemá kam umiestniť, nevie ju spotrebovať.
…
Darmo v takom systéme zavediete aj internet vecí, on tam nebude efektívne fungovať.
Výrobné sily, výroba a technológie (obsah) majú tendenciu sa neustále rozširovať, ľudia chcú stále viac a novšie. Aby sa produkcia mohla ďalej rozširovať a bola k úžitku, je potrebné zmeniť spoločenskú formu. Keďže to bol doteraz v dejinách problém (ako aj pre dnešnú ľavicu pochopiť, že aj socializmus niekde končí a musí byť vystriedaný), táto zmena sa doteraz diala cez revolúcie, skok.
…
Európska ľavica uvažuje o socializme niekedy v budúcnosti. Neberie do úvahy to, že socializmus súvisí s konkrétnou úrovňou výrobných síl, nie ľubovoľnou. On bol viazaný na socialistickú epochu 1928 – 1998, na jej kvantitatívnu, rýrobno-technologickú úroveň. Vtedy fungoval efektívne, ako na to poukázal aj Peter. Do budúcnosti problém nadprodukcie sa dotýka aj socializmu.
…
Preto to usporiadanie, inteligentnú chladničku treba pomenovať a opísať nielen z technického charakteru, ale hlavne sociálneho Technická stránka je obsah, treba opísať a pomenovať formu (systém väzieb), v rámci ktorej má ten internet vecí fungovať.
…
A tu začína problém, európska ľavica všeobecne hovorí do budúcnosti len o socializme. Vôbec neberie do úvahy vývoj výrobných síl od r. 1989, teda zmenu sociálnej kvantity, že nemožno socializmus priradiť ľubovoľnej sociálnej kvantite, ale len presne určenej.
…
Druhý, ešte väčší problém je orientácia komunistickej ľavice na národný štát, národný ekonomický priestor. Ako som už napísal, v praxi sme videli, že socializmus si vyžadoval integrovaný, nadnárodný ekonomický priestor (RVHP). Na národnom ekonomickom priestore, národnom štáte je založený kapitalizmus.
…
Dnes sa vyžaduje minimálne integrovaný hospodársky priestor, skôr už globálny. V tomto zmysle nie utvorenie multipolárnej civilizácie, viacerých pólov moci, ktoré sa budú držať pod krkom a balansovať na kraji vojny. Ale globálnej civilizácie, globálnej správy, globálnych inštitúcií, globálnych zákonov, globálnej meny.
…
Za týchto podmienok bude fungovať aj internet vecí.
…
Pri opačnom trende v Európe nebude fungovať (predpokladám, že v Číne a Ázii áno, sama osebe je veľkým trhom), pretože sa narušujú výskumné, výrobné, dodávateľské reťazce, všetko sa stáva drahšie, budeme mať problém udržať to, čo máme dnes, spoločenský systém sa nám bude rozpadať.
…
Niet tu však sily, ktorá by v Európe to orientovala týmto smerom. Európska komunistická ľavica uvažuje o rozbití EÚ bez alternatívy iného integračného zoskupenia, orientuje sa na národné štáty, národnú menu. Bojuje sa proti globalizácii, globalistom.. Mýliac si americký/ západný imperiálny systém, ktorý len zneužíval výhody globalizácie s objektívnou potrebou globálnej deľby práce, globálnej správy, globálnych inštitúcií, globálnej meny.
…
Preto sa nečudujem, že komunistická ľavica v Európe stratila vplyv, stratila sa. V tomto smere Smer-SSD je vecnejší, nie je extrémne pronárodne orientovaný., preto má vyššiu podporu.
…
Ja pritom osobne som orientovaný národne, kupujem slovenské výrobky, podporujem všetko slovenské. A som dosť konzervatívne orientovaný, na konzervatívne hodnoty. Lenže jedna vec je osobný postoj a druhá vec správa spoločnosti, štátnický postoj. Málo ľudí to dokáže odlíšiť.
Vidíte, pán Antal, teraz som Vám porozumel, hoc ako elektrikár pod pojmami, ktoré používate vidím len časť toho, čo popisujú 🙂
Neviem , uvidíme, ako internet vecí uchopí Čína, tu „na západe“ od neho možno očakávať to, čo obvykle. Že nebude slúžiť nám, ale my jemu. Presnejšie – my, jeho prostredníctvom niekomu… Ale použil som ho ako pomôcku/príklad/model, pre vyššiu úroveň, celok. Pochopili ste ma správne.
Ďakujem Vám za odpoveď.
Niekto môže namietať, že internet vecí môže fungovať aj na národnej úrovni, napr. len pre Slovensko, že na to nepotrebujeme žiadnu globálnu spoločnosť.
…
Aby internet vecí a ďalšie vymoženosti a technológie mohli fungovať, je potrebné dosiahnuť určitú produktivitu práce, znížiť náklady, ceny. A to sa dá dosiahnuť hlavne deľbou práce, špecializáciou na globálnej úrovni.
Sebestačnosť je pekná vec, niekedy boli aj kmene a mestá sebestačné. Ale spájaním sa do väčších celkov sa výskum, vývoj, výroba, doprava zlacnili. Ja si viem vyrobiť motyku aj doma, ale nebude ma to stáť 5 euro, ako v obchode, ale 1000 euro. Ak Slovensko bude vyvíjať samostatne tieto technológie, bude to nesmierne drahé. Bude to jednoducho nepredajné, nefunkčné.
…
Globálna deľba práce, ktorá doteraz celkom dobre fungovala, zlacnila odevy, elektroniku, a množstvo inej produkcie. Čína, Rusko, USA si vedeli vyrobiť všetko aj sami, ale bolo lacnejšie zapojiť sa do globálnej deľby práce a poskladať produkt zo súčiastok vyrobených po celom svete. Šetrí sa na tom, aby veľa krajín paralelne nerobí výskum, vývoj, zavádzali výrobu, orientovali svoj vzdelávací systém tak, aby pre to vychoval špecialistov, pracovníkov, treba vytvoriť k tomu zložitú infraštruktúru.
…
USA to začali narúšať, oddeľovať Západ od Číny a Ruska. Tým dochádza k zdraženiu tovarov. USA chcú vyrábať vlastné čipy, EÚ chce vyrábať vlastné čipy. Lenže to chce aj výchovu špecialistov, kvalifikovaných pracovníkov, čo trvá dlhé roky, nízke náklady na mzdy a iné položky, nákladnú infraštruktúru.
Bez zapojenia do globálnej deľby práce, špecializácie EÚ nebude schopná technologického pokroku, skôr úpadku. Preto také vymoženosti, ako internet vecí, tu zrejme nebudú dlho fungovať.
Myslím, že sme tu my diskutujúci práve dokázali, o čom je „nadprodukcia“: Máme internet a zrejme v paušále, môžeme písať do PC halelujah dlho a široko a namiesto aby sme výstižne tromi vetami popísali situáciu, názor, obšírne nadprodukujeme priestor.
OI tom je súčasná nadprodukcia – nie je to o kapitalistoch či kapitále, ale o možnostiach efektívneho „produkovania“ čohokoľvek bez plánu a obmedzení.
Skúste páni diskutéri porozmýšľať, prečo sa potom limituje (obmedzuje) počet viet a povedzme prečo je vo výrobe nutné i rozvážne plánovanie podľa potrieb. Ak nie, je z toho táto „nadprodukcia“.
..tak po Smithovi a Ricardovi prichádza Weber! 😀
No pekne!
.., ale už som ticho.
..to tak ešte, aby som si tou svojou nadprodukciou zvyšoval uhlíkovú stopu!
Ja nie som taký macher, ako kritik. Budem rád, ak nám kritik demonštruje, ako možno vybudovanie internetu vecí na Slovensku vysvetliť tromi vetami.
Pán kritik, mne by stačilo, keby ste nevysvetľovali budovanie zložitej sociálnej a technologickej infraštruktúry internetu vecí. Mne stačí, ak mi tromi vetami opíšete, ako spojazdniť rmalú krabičku, router ZTE MF 971R. Kúpil som si ho na internet, keď som mimo domova. Predavač ma zaregistroval, nastavil a povedal, že prídem domov, zapnem a bude fungovať.
Nefungoval. Návod v poľštine, neter mi ho vytlačila v slovenčine, nie sú to tri vety, ale veľké lajstro. Nepomohlo. Išiel som za predavačom, odniesol mu NB, nech mi to tam nastaví. Polhodinu sa s tým trápil, vraj by to už malo fungovať. Nefungovalo, musím tam ísť znova.
Ak mi tromi vetami vysvetlíte, ako to spojazdniť, budem aj ja už všetko objasňovať tromi vetami:-).
Myslím si, že diskusia tu dolu pod článkom už úplne ušla od témy, ktorú nastolil Peter Dinuš. Škoda. Ale ak už sa to tak udialo, plne súhlasím s kritikom, že sme si v diskusii ukázali, čo je nadprodukcia. Perfektne vystihnutý príklad. Díky. Ale nedá mi: čo tým vlasthne tou nadprodukciou mysleli sami diskutéri?
Peter, ako ekonómovi stručne. Aj problém nadprodukcie (socializmu) ukazuje, že tu už nejde o boj kapitalizmu a socializmu, ani o zápas o utvorenie multipolárnej civilizácie (národných štátov) ale utvorenie globálnej civilizácie. Nie náhodou som napísal, že európska ľavica sa v pochopení týchto procesov úplne stráca, preto ju ľudia neberú do úvahy.
neutekaj od témy
Peter, nahodil si určitý smer diskusie. Ako jediný som ho podporil, ostatní nemali záujem. Mne máš čo najmenej vytýkať. Tvoj komentár leží na prvých miestach, stále diskutéri majú možnosť ísť týmto smerom na začiatku diskusie. Takže problém nie je vo mne.
…
Ja som nahodil svoj smer, Tebe sa nepáči. Máš na to právo.
Každý aj teraz, ak sa mu nepáči smerovanie diskusie, má možnosť zaviesť svojím komentárom iné smerovanie. Nie frflať.
Otázka: čiže už vôbec neuvažuješ o tom, že globálna ekonomika môže byť aj socialistická? Ergo: za komunizmu?
Kto vychádza z marxistickej filozofie dejín, jednoznačne chápe, že globálna spoločnosť sa môže vyvinúť len na základoch socializmu, teda nesie jeho črty. Plánovanie, spoločenské vlastníctvo, sociálne istoty sú základom. Dokonca globálna spoločnosť znamená konečné zospoločenštenie, prekonanie aj štátneho vlastníctva, štátom vykolíkovaného územia ako formy súkromného vlastníctva (v tomto zmysle hovorí aj Marx).
Podriadenie aj nadnárodných spoločností, ktoré devastujú civilizáciu, globálnej správe, aby sa stali globálnym vlastníctvom celej civilizácie, nie jednej krajiny, urobenie poriadku v civilizácii,. Aby o živote civilizácie nerozhodovali súkromné osoby, miliardári a temné sily z úzadia, ale transparentná správa.
…
Zároveň v duchu Heglovej triády: Východisko (téza) – Prvá negácia (antitéza) – Druhá negácia (Syntéza) – globálna spoločnosť znamená určitú syntézu predchádzajúcich foriem, z každej niečo pozitívne.
Množstvo ľavičiarov uvažuje o pozícii spred 100 rokov: Čo po kapitalizme? Ja jasne píšem, že treba vychádzať z uznania klasického socializmu ako plnohodnotnej formy, z ktorej treba pri ďalšom vývoji vychádzať. Ja hovorím,: Čo po roku 1989 (resp. 1998), teda po socializme?
Peter, mne nestačí sa sťažovať, ako nám tí kapitalisti robia zle, čo všetko sa pokazilo a čo všetko je zlé. Som zameraný na progres, budúcnosť.
Ale nie si ekonóm, všakže? Ani budúcnosť sliepky a aj ľudské právo nie je v tom, že ju vyženiem na lúku, kde ju uchytí jastrab, ale tiež tú jej budúcnosť „rieši“ CHLAPčEK/MLADíK Z OBč.ZDRUžENIA, ktorému ke ľúto „uväznenej sliepky“, vraj „majúcej ľudské právo na šťastný život“ (podľa predstáv neodborníka). Pozor na odbornosť, veľký pozor, amatérizmus všeličo už pokazil…aj budúcnosť
Mám stredoškolské aj vysokoškolské ekonomické vzdelanie, takže posúď, či to stačí.
Priznám sa, tým Tvojim ďalším trom vetám nejako nerozumiem.
A aby som nebol obvinený z „nadprodukcie slov“, skúsim pohľad ekonóma, pretože očividne diskutujúcii uviazli v pasci pojmov: Nadprodukcia je skutočne o množstve, o kvantite čohosi vyprodukovaného (tu slov v diskusii, inde áut, zemiakov, pšenice…) Ale ak už to má byť o posudzovaní socializmu a kapitalizmu, sem patrí pojem NADPRODUKT (angl.surplus). Nadprodukt je o hodnote, o objeme financií, finančné vyjadrenie produkcie. Nie hmotné, fyzické teda kvantitatívne.
Predsa sám Marx v Kapitáli jasne popísal, ako sa hodnota vyrobeného produktu mení za kapitalizmu na náklady, pokrývajúce spotrebovanú výrobu, teda amortizáciu – a na nadprodukt, teda hodnotový prínos z vyrobeného a potom predaného a teda utŕženého – tu sa to obvykle neekonómom spája so slovíčkom „zisk“.
A áno – nadprodukt, teda amatérsky vnímané „zisk“ /nie úplne presne, je to, čo si ponechá majiteľ výroby, vlastník fabriky akože „za odmenu“ že išiel do rizika.
Robotníkov vyplatí ako v „náklade“ ( kúpil ich pracovnú silu! ) a všetok realizovaný na trhu „nadprodukt“ teda zisk ide do jeho vrecák.
A tu je rozdiel kapitalizmus vs.socializmus:
V kapitalizme oprávnene vlastník podľa zákonov čo utŕži na trhu, to je jeho „zisk“ a teda zhodnocoval svoj nadprodukt.
V socializme kedže vlastníkom výroby je štát, ergo národný podnik za ĆSSR, po odpočítaní nákladov celá hodnota nadproduktu ide do štátneho rozpočtu. Teda štátu. A aby socializmus myslel ešte viac na ľud svoj, časť hodnoty nadproduktu išlo do fondov tzv. SPOLOČENSKEJ SPOTREBY. Časť fondov napĺňal priamo podnik, časť dostávali cez fondy národné výrory, všetka tá infraštruktúra školstva, kultúry, telovýchovy, zdravotníctva, ba i dopravy a rekreácie.
Mysleli ste, páni, asi teda nadprodukt.
Lebo nadprodukcia – za socializmu ok – to by znamenalo – rovná sa HOJNOSŤ. Ťžko sa dosahovala, ale v mnohých oblastiach dnešným pohľadom – bola: už len tá verejná preprava, vlaky, autobusy. do každej obce. viackrát denne.
Prepáčte sa dlhší výklad.
Peter, hovoríš o nadhodnote.
Ako vysvetlíš krízy z nadvýroby po r. 1848? Ako súvisia s Tvojím ziskom?
Na rozdiel od Teba mám aj filozofické vzdelanie. A veľmi dobre chápem význam zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak. Konkretizovaný Marxom ako zákon súladu VV úrovni VS. Väčšine ľudí tento zákon nič nehovorí, lenže on pôsobí ako veľká sila.
Nadvýroba rozložila Rímsku ríšu, klasický kapitalizmus laissez-faire. Dnes rozkladá Západ, EÚ.
Nadvýroba je príčinou premeny asketického kapitalizmu na konzumný po začatí kríz z nadvýroby po r. 1848.
A nadvýroba je príčinou zavedenia čínskeho konzumného socializmu. Pred dvomi rokmi boli zavedené dva ekonomické okruhy, vonkajší a vnútorný a Čína začína posilňovať spotrebu domácností. V Šanghaji sa pravidelne konajú spotrebné veľtrhy.
To nie je kapitalizmus, ako by radi niektorí videli, to už súvisí s vývojom socializmu.
Milan, nestačí vyprodukovať. Treba aj predať. No a keď nemáš peniaze, nekúpiš. Vtedy bola chudoba. Výroba bežala samosebou za účelom zisku. Nekonal sa. A tak nastala kríza z nadvýroby. Nekúpilo sa. Kapitalisti netŕžili, hoc vyrobili.
Príčina? Slobodná ruka trhu. Keby boli plánovali, nestane sa tak.
Peter, hovoríme trochu v rôznych rovinách, Ty v mikroekonomickej, podnikovej, ja makroekonomickej. Áno, s tým nadproduktom u jednotlivého podnikateľa súhlasím.
Ja hovorím o nadprodukcii spoločenského organizmu ako celku. Správnejšie, klasicky by bolo vhodné používať pojem nadvýroba, aby to nemýlilo. Ale to zvádza myslieť len na priemyselnú výrobu, preto som použil pojem nadprodukcia, že myslím aj na nadprodukciu informácií, poznatkov.
Napr. moje postoje sú takou nadprodukciou. Priznávam, že sú netradičné, idú nad rámec hlavného ľavicového prúdu. Podobne je to s konaním Číny, nerozumie jej Západ, nerozumie jej európska ľavica. Pre kapitalizmus a jeho obhajcov určite, majú problém s tým polemizovať, na to nie sú stavané ich príručky .
Ale sú nadprodukciou, nadbytočné aj pre klasický socializmus a tých, ktorí si vedia budúcnosť predstaviť len ako socialistickú. Moje názory sú pre tento smer nadbytočné, nevedia ich stráviť, zužitkovať, preto ich vytláčajú mimo, nezmestia sa do klasického socialistického skladu.
Niekedy pred 2 rokmi, keď sme v DAV2 diskutovali o revolučnom subjekte, že je potrebné nájsť revolučný subjekt, ktorý zmeny uskutoční, som vyslovil názor, že v globálnej civilizácii to môže byť len globálny subjekt. A tým je dnes Čína, jej záujmy sa zhodujú so záujmami civilizačného rozvoja. Bol z toho pokrik a vyhodili ma z diskusie. Dnes už pozícia a civilizačný vplyv Číny začína byť zrejmejší.
Dnes som bitý za to, že hovorím o súčasných pohyboch ako prechode od civilizácie národných štátov ku globálnej civilizácii. Takže si zase počkáme pár rokov, či som sa mýlil?
Peter, hovoríme trochu v rôznych rovinách, Ty v mikroekonomickej, podnikovej, ja makroekonomickej. Áno, s tým nadproduktom u jednotlivého podnikateľa súhlasím.
…
Ja hovorím o nadprodukcii spoločenského organizmu ako celku. Správnejšie, klasicky by bolo vhodné používať pojem nadvýroba, aby to nemýlilo. Ale to zvádza myslieť len na priemyselnú výrobu, preto som použil pojem nadprodukcia, že myslím aj na nadprodukciu informácií, poznatkov.
…
Napr. moje postoje sú takou nadprodukciou. Priznávam, že sú netradičné, idú nad rámec hlavného ľavicového prúdu. Podobne je to s konaním Číny, nerozumie jej Západ, nerozumie jej európska ľavica. Pre kapitalizmus a jeho obhajcov určite, majú problém s tým polemizovať, na to nie sú stavané ich príručky :-).
Ale sú nadprodukciou, nadbytočné aj pre klasický socializmus a tých, ktorí si vedia budúcnosť predstaviť len ako socialistickú. Moje názory sú pre tento smer nadbytočné, nevedia ich stráviť, zužitkovať, preto ich vytláčajú mimo, nezmestia sa do klasického socialistického skladu.
…
Niekedy pred 2 rokmi, keď sme v DAV2 diskutovali o revolučnom subjekte, že je potrebné nájsť revolučný subjekt, ktorý zmeny uskutoční, som vyslovil názor, že v globálnej civilizácii to môže byť len globálny subjekt. A tým je dnes Čína, jej záujmy sa zhodujú so záujmami civilizačného rozvoja. Bol z toho pokrik a vyhodili ma z diskusie. Dnes už pozícia a civilizačný vplyv Číny začína byť zrejmejší.
…
Dnes som bitý za to, že hovorím o súčasných pohyboch ako prechode od civilizácie národných štátov ku globálnej civilizácii. Takže si zase počkáme pár rokov, či som sa mýlil?
Peter, hovoríme trochu v rôznych rovinách, Ty v mikroekonomickej, podnikovej, ja makroekonomickej. Áno, s tým nadproduktom u jednotlivého podnikateľa súhlasím.
…
Ja hovorím o nadprodukcii spoločenského organizmu ako celku. Správnejšie, klasicky by bolo vhodné používať pojem nadvýroba, aby to nemýlilo. Ale to zvádza myslieť len na priemyselnú výrobu, preto som použil pojem nadprodukcia, že myslím aj na nadprodukciu informácií, poznatkov.
…
Napr. moje postoje sú takou nadprodukciou. Priznávam, že sú netradičné, idú nad rámec hlavného ľavicového prúdu. Podobne je to s konaním Číny, nerozumie jej Západ, nerozumie jej európska ľavica. Pre kapitalizmus a jeho obhajcov určite, majú problém s tým polemizovať, na to nie sú stavané ich príručky .
Ale sú nadprodukciou, nadbytočné aj pre klasický socializmus a tých, ktorí si vedia budúcnosť predstaviť len ako socialistickú. Moje názory sú pre tento smer nadbytočné, nevedia ich stráviť, zužitkovať, preto ich vytláčajú mimo, nezmestia sa do klasického socialistického skladu.
…
Niekedy pred 2 rokmi, keď sme v DAV2 diskutovali o revolučnom subjekte, že je potrebné nájsť revolučný subjekt, ktorý zmeny uskutoční, som vyslovil názor, že v globálnej civilizácii to môže byť len globálny subjekt. A tým je dnes Čína, jej záujmy sa zhodujú so záujmami civilizačného rozvoja. Bol z toho pokrik a vyhodili ma z diskusie. Dnes už pozícia a civilizačný vplyv Číny začína byť zrejmejší.
…
Dnes som bitý za to, že hovorím o súčasných pohyboch ako prechode od civilizácie národných štátov ku globálnej civilizácii. Takže si zase počkáme pár rokov, či som sa mýlil?
Cestujem, router mi nefunguje, do mobilu sa mi ťukať nechce, takže z diskusie som neutiekol.
Napísal som ešte Petrovi, ale už mi to nebralo.
Po dlhšej dobe som sa dostal na túto stránku a po prečítanej diskusii ma napadlo niekoľko vecí. Z príspevkov p. Milana Antala mi vychádza, že Trockij v spore zo Stalinom mal vlastne pravdu. Hlásal totiž celosvetovú revolúciu s cieľom presadiť socializmus na celom svete, zatiaľ čo Stalin si „trúfal“ na socializmus len v ZSSR. To by bola vlastne tá potrebná globalizácia socialistického trhu a záruka že ZSSR by nezanikol.
V diskusii mi chýba vízia, čo by teda malo nasledovať po socializme. Kedysi nás učili, že vývoj spoločnosti ide po špirále a po socializme príde komunizmus, ktorý sa bude nachádzať v XY-nových súradniciach na pozícii prvotno-pospolnej spoločnosti, ale Z-ovú súradnicu bude mať na inej výške. No a keď som sa spýtal prednášajúceho, ako to pôjde po tej špirále ďalej, po komunizme, tak bol chvíľu ticho, ale napadla ho geniálna odpoveď – špirála bude pokračovať, ale jej polomer bude nekonečno. Dodnes sa nad tým usmievam.
V tejto diskusii je v popredí len teoretický aspekt, ale chýba mi tam jednak aspekt súboja ideológií, ako aj veľmi dôležitý „ľudský faktor“. Čo by sa napr. stalo, keby nezomrel Andropovič, alebo keby namiesto Gorbačova bol na čele ZSSR Putin. Tuším, že to by mohlo rozmetať súčasné teoretické úvahy a realita by bola úplne iná a teória by sa jej zas len prispôsobovala.
No a ešte by som mal odpovedať na mne položenú otázku, prečo niekde ešte existuje feudalizmus. Myslí, že existuje tiež z dvoch dôvodov:
a) masová nevedomosť veľkej väčšiny populácie, žijúcej v tomto režime,
b) efektívne využívanie ekonomickej sily feudálov na udržanie polulácie v tejto nevedomosti.
Ale chcem zároveň podotknúť, že sú lokality na tejto Zemeguli, kde nedotknuté našou „civilizáciou“, žijú kmene vo forme prvotno-pospolnej organzácie spoločnosti. A aj na to mám vysvetlenie. Títo ľudia sú harmonizovaní s prírodou, prirodzene múdri na to, aby prežili, ale čo je najdôležitejšie, nemajú nad sebou žiadnu elitu a jej propagandu. A tam ja vidím cestu !
Bežím na vlak, tak len stručne.
Ivan, zamieňate doby. Čo je možné a potrebné v jednej dobe, pre inú dobu je nevhodné. Neustále tu zdôrazňujem vývoj výrobných síl, že vytvára inú kvantitatívnu základňu a od toho sa odvíja aj spoločenská forma.
Globalizácia za Trockého teda nebola možná, nedozreli k tomu výrobné sily.
Ja sa práve bránim tomu, akceptovať, že vývoj spoločnosti určujú výhradne výrobné sily. Nezdá sa mi, že by VOSR vznikla na základe dozretých výrobných síl. Aj tie výrobné sily predsa dozrievajú v istých podmienkach, ktoré sú ovplyvňované aj inými faktormi.
Prajem príjemnú cestu.
Podľa súčasných politológov bola VOSR „chyba v programe“.
Inak, zabúdate na historikov: najprv zvrhli cára a nastolili meňševickú buržoáznu vládu v Rusku. Za nimi práveže stáli kapitalisti, často aj tí z Nemecka, ktorí potrebovali, aby sa mužíci stali robotníkmi. Lenže potom bola vojna a meňševici to nezvládli. Bolo horšie a horšie. Možno to bola tá „chyba v programe“. Ale ako čítate, práve i tu nastal ten posun vyrovnávania výrobných vzťahov s výrobnými silami. Počas vojny aj v Rusku vzniklo priveľa fabrík a vyrojili sa tisícky proletárov, čo mali akurát dve ruky a viac krkov na stravu.
Ozaj, a čo tá ilustračná fotografia? Nemala by sa Čaputová nikdy točiť zadkom, to je otrasný pohľad! Tlsté lýtka, zadok ajajajaj…ťtoť kapitalizmus