Za vyhynutie krakle belasej na Slovensku môže intenzifikácia poľnohospodárstva a zvýšenie podielu pestovania repky olejnej. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol ornitológ Štátnej ochrany prírody Samuel Pačenovský. Posledné hniezdenie tohto druhu vtáka z čeľade krakľovitých bolo na Slovensku zaznamenané približne v roku 2010. Za vzniknutou situáciou vidí Pačenovský predovšetkým úbytok pasienkov, no aj zmeny v lesníctve, ktoré zatláčajú do úzadia dreviny ako topoľ biely a topoľ sivý či rôzne druhy vŕby.
Podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS/Birdlife) sa na Slovensku od roku 2003 strojnásobila plocha, na ktorej sa pestuje repka olejná. Krakľa belasá podľa ornitológov vyhynula práve v čase, keď nárast pestovania repky olejnej vrcholil.
„Z mozaiky negatívnych vplyvov prostredia u nás i v Európe sa považujú za hlavné príčiny úbytku početnosti strata pestrosti ekosystémov v krajine, teda likvidácia líniovej a rozptýlenej zelene, najmä starých stromov s vhodnými dutinami, vznik veľkoplošných, chemicky a mechanicky intenzívne obhospodarovaných monokultúr, čo súvisí s razantným poklesom druhovej pestrosti aj celkovej kvantity veľkých druhov hmyzu, bezstavovcov aj drobných stavovcov, ktoré tvoria základ potravy krakle,“ povedal Pačenovský.
K úbytku populácie krakle belasej začalo v dôsledku zmien v poľnohospodárstve dochádzať už v 70. rokoch minulého storočia. Pokles populácie sa nakoniec skončil tým, že krakľa prestala na Slovensku hniezdiť úplne. „Posledných niekoľko rokov už nebolo možné hovoriť o hniezdnej populácii, lebo v okolí Komárna hniezdil už iba jediný pár,“ uviedol Pačenovský, ktorý si myslí, že existuje šanca na opätovné stále hniezdenie druhu na Slovensku. Ornitológovia zaznamenávajú každoročne zálety jedincov kraklí na územie krajiny, predovšetkým v južnej časti východného Slovenska.
„Práve tam je potenciál návratu druhu najpravdepodobnejší vzhľadom k neďalekým aktívnym hniezdiskám v Maďarsku, vzdialeným niekoľko desiatok kilometrov. Je však potrebné v južne orientovaných predhoriach vytvárať a zachovávať rozvoľnené lesné porasty, prestúpené lúkami a pasienkami a zabezpečiť zachovávanie starých ovocných sadov. Prispeje aj minimalizovanie používania chemických látok likvidujúcich rozmanitosť fauny a flóry. Krakľa reaguje pozitívne aj na rozmiestňovanie hniezdnych búdok,“ ozrejmil Pačenovský. Prípadný návrat krakle do slovenskej prírody je však podľa neho otázny. Početnosť celosvetovej populácie krakle má totiž negatívny trend. Okrem Slovenska druh v druhej polovici 20. storočia vyhynul aj v Nemecku, Dánsku, Švédsku a Fínsku.
Krakľa belasá má charakteristické pestrofarebné sfarbenie s dominantnou azúrovo modrou farbou. Svojim vzhľadom pripomína skôr exotické druhy vtákov. Dorastá do dĺžky 29 až 32 centimetrov s rozpätím krídel 52 až 58 centimetrov. Obýva otvorenú nížinnú krajinu so skupinami stromov a krovísk v blízkosti lúk, pastvín a polí. Zvyčajne sa vyskytuje najmä v oblastiach, ktorých nadmorská výška nepresahuje 300, maximálne 600 metrov. Krakľa je diaľkovým migrantom. Európska populácia zimuje vo východnej a južnej Afrike. Spoločenské hodnota jedného jedinca krakle belasej bola vyčíslená na 3 220 eur.
