Viedenský Volksstimmefest: Diskusie o sociálnej práci i západnom neokolonializme či stretnutia so súdruhmi z celého sveta. Aj takto vyzerala naša víkendová návšteva Viedne.
Volanie po solidarite
V piatok 1.9. sme sa zúčastnili zaujímavej diskusie o sociálnej práci v Európskej únii. Diskutujúci boli Anna Leder (vedúca osobnosť neziskovky ig24.at, ktoré sa stará o sociálnych pracovníkov v Rakúsku), Janko Belin (strana Levica v Slovinsku), Mara Stieber (strana Déi Lenk v Luxembursku) a Max (člen KPÖ s východoeurópskymi koreňmi).
Anna Leder hovorila o tom, že Rakúsko sa v oblasti sociálnej práce výrazne spolieha na slovenských pendlerov. Tí sú často zamestnaní na spôsob SZČO alebo agentúrne, čo výrazne obmedzuje ich kvalitu života a práva.
Ako správne poznamenala Mara Stieber, sociálna práca je takmer všade výrazne feminizovaná. Problematickým je biely feminizmus, kedy sa biele ženy síce stávajú „nezávislé“ a „mocné“ (riadia firmy, sú vo volených pozíciach a podobne), ale na to, aby sa v takomto stave udržali mnohokrát využívajú prácu sociálnych pracovníčok marginalizovaných rás a národností. Riešenie marginalizácie žien musí preto byť systematické a účelové, aby zahŕňalo všetky ženy.
Sociálni pracovníci (najmä tí, ktorí nepracujú v inštitúciách – seniorských domoch ap.) majú výrazne obmedzené možnosti sa organizovať v odboroch. Ak nejaké odbory majú, sú veľmi slabé. Napriek tomu však zvažujú možnosti štrajku a navzájom sa sieťujú napríklad cez sociálne siete. Ďalej sa pri otázke sociálnej práce často nemyslí na neplatenú, dobrovoľnú prácu tohto typu.
Luxembursko sa rovnako ako Rakúsko výrazne spolieha na pendlerov z okolitých regiónov. To spôsobuje nedostatok v susediacich krajinách. Luxembursko sa vďaka tomuto procesu „nemusí“ zameriavať na vzdelávanie vlastných zdravotníkov a sociálnych pracovníkov, čo ďalej prehlbuje problém. Pendleri majú v mnohých aspektoch katastrofálne životné podmienky.
V Slovinsku je problém s bývaním, a to najmä pre ľudí so zdravotnými obmedzeniami. Špecifickú skupinu tvoria migranti, ktorí boli v azylových kempoch počas migrantskej krízy dopovaní návykovými liekmi, ktoré si v súčasnosti nahrádzajú tvrdými drogami. Reforma drogovej politiky je nevyhnutná a je potrebné, aby sa kládol väčší dôraz na opatrné predpisovanie návykových liekov lekármi. Zároveň je žiadúce znemožniť farmaceutickému priemyslu lobovanie štátu či lekárov.
Západoeurópske krajiny sa nadmerne zameriavajú na národné záujmy a odvracajú sa od Európy ako celku – predovšetkým na záujmy východných Európanov. Západ si s východom vytvoril imperialistické, neokoloniálne dohody, kedy „rozvinuté“ krajiny dostanú lacnú pracovnú silu (cez Schengen, eurozónu..), kým východ dostane eurofondy. Eurofondy sú následne využívané miestnymi autoritármi a oligarchami, aby sa udržali pri moci a uchovali vzniknutý systém.
Ultrapravicové vlády využívajú systém na vytláčanie menšín na západ, predovšetkým Rómov, ale rovnako aj mládeže a kohokoľvek, kto by im mohol oponovať. Krajiny ako Litva, Poľsko či balkánske štáty prišli o milióny svojich občanov. Pendleri majú zhoršené životné podmienky – mnohí majú trvalé bydlisko v pôvodných krajinách, čo im výrazne okresáva dôchodky. Žiadúca je celoeurópska sociálna sieť, ktorá by chránila práve takýchto pracujúcich.
Okrem východnej Európy hľadajú západoeurópske štáty sociálnych (a ostatných) pracovníkov v oveľa viac vzdialených krajinách (India, Vietnam). Jazykové bariéry medzi sociálnymi pracovníkmi ďalej zhoršujú ich možnosť sa efektívne organizovať.
Privatizácia zdravotníctva a sociálnych služieb výrazne zhoršuje situáciu pracovníkov v týchto oblastich. Honba za ziskom a nie za kvalitou poskytovanej starostlivosti je niečo, po čom túžia iba zamestnávatelia – nie pracujúci ani ich pacienti či klienti.
Volkstimmefest – ľavicový festival na krok od Bratislavy
Na Volkstimmefeste sa zúčastnili desiatky organizácií z Európy, Južnej Ameriky i Afriky. Účastníci mali príležitosť si vychutnať jedlá z tradičnej kuchyne i osviežiť sa miešanými drinkmi z Kuby či Nikaraguy. Náš stánok sa nachádzal v tzv. európskej dedine. Spolu s nami tu boli kolegovia z Čiech (strany KSČM a Levice) i Nemecka (Die Linke). Ďalej sa tu prezentovala i Nadácia Rosy Luxemburgovej či nadácia transform! europe. Nechýbala ani Strana európskej ľavice, ktorá združuje autentické antikapitalistické subjekty naprieč Európskou úniou.
Areál lemovali aktuálne postery volajúce po mieri, neutralite a skoncovaním s imperialistickou politikou NATO. Miestni sa zároveň nebáli vyjadriť svoju podporu boju žien či teplej komunity za oslobodenie. Jadrom celého festivalu však bola sociálna, antikapitalistická rétorika.
Návštevníci z celého sveta ochotne využili príležitosť sa porozprávať s delegátmi z ,,malého, ale krásneho“ Slovenska. Front ľavicovej mládeže na festivale reprezentovali náš tajomník Ľubomír Zeman a manažér sociálnych sietí Jakub Rendvanský.
Bolo skutočne inšpiratívne vidieť tak energetické a motivované zoskupenie rôznorodých ľavičiarov. O to smutnejšia však bola skutočnosť, že napriek veľkej slovenskej diaspore vo Viedni sa na festivale ukázalo iba veľmi málo Slovákov. Veríme, že s rastúcimi úspechmi radikálnych ľavicových strán v Rakúsku i so zintenzívnením našich aktivít bude viac a viac ľudí pritahnutých k myšlienkam sociálnej spravodlivosti a rovnosti.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
„Miestni sa zároveň nebáli vyjadriť svoju podporu boju žien či teplej komunity za oslobodenie.“
Ak razíš agendu, ktorú maximálne podporujú tak Brusel ako aj Washington, kopec mimovládiek a kompletne celé médiá, naozaj sa báť nemusíš…