V týchto dňoch ľudia spomínajú na Alexandra Dubčeka. Niektorí v dobrom, iní nie. Pravda je taká, že ak by ho nespomenuli sociálni demokrati, bežní ľudia by si v novembri na neho vôbec nespomenuli. Dubček sa u väčšiny ľudí spája s Pražskou jarou, s 21. augustom 1968 a vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR.
Ľudia, ktorí ho poznajú len z médií a politikou sa zaoberajú len povrchne, často o ňom hovoria ako dobrom človeku, ktorý chcel u nás v ´68 zaviesť socializmus s ľudskou tvárou, ale „zlí“ komunisti mu to prekazili. Spomínajú na neho ako na človeka, ktorý sa mal po roku ´89 vrátiť do politiky, dokonca ho už videli v role prezidenta, čo mu vraj prekazili vrahovia. Už je v povahe ľudí, že tí, ktorí chcú v ňom vidieť hrdinu, vytvárajú rozličné konšpiračné úvahy o vražde. Pravdou však ostáva, že vodič auta, v ktorom sedel Dubček, neprispôsobil rýchlosť vozidla povahe vozovky a havaroval. Dubček po niekoľkých dňoch umrel na následky tejto nehody.
Pre mňa je Dubček neodmysliteľne spojený s intervenciou vojsk VZ, poznaním ľudskej zloby a s menom Michal Kudzej, ktoré dnes už nikto nepozná.
Uja Miša, ako som hovorievala Michalovi Kudzejovi, som poznala dávno pred rokom 1968. Bol to sused mojej babky a priateľ mojich rodičov. Nosieval mi knihy o SNP, albumy známok, odznaky. Často a veľmi pútavo mi rozprával o bojoch na Dukle, o histórii KSČ, o živote pracujúcich počas I. ČSR, ale aj o Klementovi Gottwaldovi, Víťaznom februári a kolektivizácii. Pomohol mi pochopiť, čo sa dialo v päťdesiatych rokoch a prečo sa to všetko dialo práve tak, ako sa to dialo. Vysvetľoval mi pojmy, rozdiely medzi jednotlivými politickými stranami i historické súvislosti v našich dejinách.
Nikdy nezabudnem na to leto v roku 1968, plné strachu a obáv z vojny. Keď k nám prišiel Michal Kudzej, schádzali sa u nás už aj susedia a jeho návštevy sa podobali skôr schôdzi než návšteve. Dospelí diskutovali o dianí v štáte, v KSČ, o Dubčekovi, Biľakovi, Brežnevovi. Vyjadrovali svoje obavy z vojsk NATO na západných hraniciach, ale aj obavy z budúcnosti. Vtedy som napr. počula prvý raz o zamestnaneckých akciovkách, i o tom, aký je to nezmysel a ako to poškodí národné hospodárstvo. A tieto informácie sa čoskoro potvrdili ako pravdivé. V zásobovaní nastali také výpadky, že bolo nutné požiadať RVHP o pomoc v zásobovaní potravinami a Dubček bol braný na zodpovednosť.
A tu sa vrátim sa k pojmu socializmus s ľudskou tvárou, ktorý zaviedol Dubček. Dubček vedel krásne rozprávať a tiež hovoril k ľuďom akoby z duše. Bohužiaľ, všetci títo rečníci sú manipulátori a populisti, ale napriek tomu sa ľudia nechceli vzdať socializmu za žiadnu cenu. Dubček to veľmi dobre vedel a práve preto prišiel s tým nezmyslom, že vraj socializmus s ľudskou tvárou, čo bol len iný výraz na zavedenie kapitalizmu do praxe. Keby bol vtedy socialistický tábor spriatelených štátov slabý a neukázal Západu, že nás nenechajú na holičkách, okúsili by sme slasti slobody a lásky v demokratickom ponímaní o dvadsať rokov skôr. Som vďačná, že sa tak nestalo.
Mnohí doteraz básnia o socializme s ľudskou tvárou, ale mohol byť socializmus ľudskejší, než bol? Ľudia mali všetko – každý mal strechu nad hlavou a zadarmo, plný stôl, prácu, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie tiež zadarmo i dostupnú kultúru. Iste, chyby sa robili, ale robili ich hlavne ľudia, ktorí nemali pevné morálne zásady alebo takí, ktorí sa ako Dubček nechali zbaláchať vidinou budúcej moci či iným spôsobom nechali kúpiť.
Pre mňa je Dubček odmala zradcom pracujúcich a vždy, keď sa o ňom hovorí, vynorí sa mi zo spomienok „ujo Mišo“ a ďalší, ktorí by si našu vďaku zaslúžili oveľa viac než falošný Dubček ponáhľajúci sa v sychravom dni do Prahy.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
nakolko uz je po smrti uctu ano ale s tou laskou opatrne…
Všeličo sa mohlo robiť lepšie, ale socializmus nepotreboval ľudskú tvár, socializmus ju mal.
Otázka:
Nechápal Dubček, o čo išlo v roku 1968, alebo chápal???
ja si myslím že chápal
Aj ja si myslím, že chápal.
Zrazu sa začali piecť Dubčekove rožky, veľké a voňavé/symbol hojnosti novej doby/; ľudia z nich boli na mraky, najmä tí jednoduchší.
NIEKTO režíroval to divadlo, NIEKTOVEĎVIEMEKTO to celé organizoval. Rožková revolúcia otvárala dvere kapitalizmu a vstup vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR medzi ti dvere pricvikol prsty Západu.😊
a časom tie rožky nebolo ani čím namazať. Pamätníci si určite spomenú že tri druhy masla z našich pultov vymizli a dlho sa predávalo ruské na váhu
Stačí aj jeden druh masla, ale pre všetkých, nielen pre tých, ktorí majú dnes rožky chrumkavé a voňavé.
Pohľad na Dubčeka ste veľmi zjednodušili, dámy. Dubček bol naivný dobrák, príliš jednoduchý na funkciu, do ktorej ho nominovali. On na funkciu 1. tajomníka KSČ nemal žiadne predpoklady a mám podozrenie, že tí, ktorí ho tam nominovali, s tým aj rátali. Doba bola tehotná na zmeny a bolo treba niečo urobiť hlavne v ekonomickej a hospodárskej oblasti. Všetko by bolo v poriadku, keby sa tie zmeny diali v réžii KSČ. Fakty sú ale také, že KSČ prakticky nemala lídra a veci, ktoré sa diali, mimochodom takmer totožné s novembrom 1989, sledovala len ako štatista. Dubčeka zahraničné zákulisné sily využívali na marketing, ale on na chod vecí nemal žiadny, alebo naozaj len minimálny vplyv. Či chápal čo sa deje, alebo nie, presne nevieme, ale mne to vychádza, z odstupom času, že nerozumel tomu čo sa deje. Preto si myslím, že nazvať ho zradcom pracujúceho ľudu nie je správne. Pravdepodobne si myslel, že robí pre ľudí to, čo si väčšina spoločnosti želá a robí to najlepšie ako vie. Veď vtedy do KSČ vstupovali masy ľudí. On nemal inteligenciu Husáka a nedokázal „vidieť za roh“.
To, s čím plnne súhlasím je fakt, že keby k nám neprišli vtedy spojenecké vojská, tak by sme mali november 1989 už v novembri 1968.
1.K tomu oslovenie:
Vo vrecku dráma,
no oslovia ťa dáma.😊
2.Možno sme to zjednodušili.
Ale: Rozhovor o Dubčekovi uverejnený v Pravde:
… v OF uspela falošná predstava, že Dubček by mohol brzdiť reformy. Bol to nezmysel, pretože na nijaký návrat do roku 1968 vôbec nepomýšľal. Keby to chcel, pridal by sa ku Komunistickej strane Slovenska, v ktorej by robil reformný proces. Naopak, stotožnil sa s VPN, čím zároveň odmietol komunistov …/Hmm, odmietol komunistov a stotožnil sa s VPN, teda s takým Kňažkom, Budajom…razičmi kapitalizmu./
….Dubček podporoval trhové hospodárstvo…/Dnes vidíme, ako sa podarilo podporovateľom trhového hospodárstva rozvíjajúce sa hospodárstvo roztrhať, rozkradnúť a odštartovať kapitalizmus.
druhý komentár je platný.
Ivan, zmeny sa predsa diali v réžii KSČ. Dubček nebol „sám vojak v poli“ a pokiaľ by bol len naivným dobrákom, nesedel by v ten novembrový deň v aute smerujúcom do Prahy.
Pokiaľ sa na súčasné udalosti a politikov pozriem vašim pohľadom, tak potom všetci ponovembroví politici konajú v dobrej viere pre blaho národa a nevďační Slováci to akosi nedokážu oceniť
No a vďaka takým dobrákom sú dnes niektorí v Dubaji a niektorí v háji.
1.K tomu osloveniu:
Vo vrecku dráma,
no oslovia ťa dáma.😊
2.S tým súhlasím, že sme to zjednodušili.
Ale:
Rozhovor o Dubčekovi uverejnený v Pravde:
… v OF uspela falošná predstava, že Dubček by mohol brzdiť reformy. Bol to nezmysel, pretože na nijaký návrat do roku 1968 vôbec nepomýšľal. Keby to chcel, pridal by sa ku Komunistickej strane Slovenska, v ktorej by robil reformný proces. Naopak, stotožnil sa s VPN, čím zároveň odmietol komunistov …/Hmm, odmietol komunistov a stotožnil sa s VPN, teda s takým Kňažkom, Budajom…razičmi kapitalizmu. Takže chápal, vedel, čo robí./
….Dubček podporoval trhové hospodárstvo…/Dnes vidíme, ako sa podarilo podporovateľom trhového hospodárstva rozvíjajúce sa hospodárstvo roztrhať, rozkradnúť a odštartovať kapitalizmus s neľudskou tvárou./
Takže zradil alebo nezradil pracujúci ľud???
Toto by mohla byť debata na rozsah hrubého románu. Tak len stručne. Nie je správne tvrdenie, že zmeny v r. 68 sa diali v réžii KSČ. To si overte, bola to klasická farebná revolúcia. Nie je pravda ani to, že Dubček v r. 89 nepomýšľal na návrat k reformám z r. 68. Pomýšľal na to nielen on, ale väčšia časť spoločnosti. Podporovať trhové hospodárstvo neznamená zradiť pracujúci ľud. Trhové hospodárstvo môže koexistovať so spoločenským vlastníctvom kľúčových výrobných prostriedkov, príklad Čína alebo Vietnam. Aby sa Dubček mohol pridať v r. 89 ku KSČ a riadiť tak reformný proces, tak by museli byť splnené minimálne dve nevyhnutné podmienky:
a) Musel by ho niekto zo strany, ktorá ho zo svojich radov vyhodila, osloviť a zavolať späť a ponúknuť mu rehabilitáciu aj s nejakou funkciou – to sa, ako iste aj vy viete nestalo. Takže by mal podľa vás asi vraziť na zasadanie ÚV KSČ a oznámiť im, že nech idú všetci domov a odteraz ide riadiť obrodný proces on ?
b) KSČ by musela mať v novembri 89 nejakú zmysluplnú a verejnosťou akceptovateľnú víziu ďalšieho vývoja spoločnosti. Nič také neexistovalo, stačí si naštudovať spomienky Miloša Jakeša na to, čo sa vtedy dialo. A osobne si myslím, že aj keby taká vízia niekde v šuplíku ÚV KSČ bola, tak ju bolo potrebné vytiahnuť pred novembrom 89. Po novembri 89 už expirovala, pretože farebná revolúcia bola už príliš ďaleko rozbehnutá.
Trvám na tom, že to zjednodušujete, tá doba nebola vtedy ľahká a mnohé naozajstné kapacity sa v nej nevedeli orientovať a to sa týka ako situácie z r. 68, tak aj r. 89.
A na záver otázka: A nezradili pracujúci ľud práve tí, ktorí Dubčeka zo strany vyhodili a to bolo asi tak všetko čo spravili pre rozvoj socialistickej spoločnosti ?
Odpoveď na túto otázku vám dáva dnešný stav spoločnosti.
Pracujúci ľud nezradili tí, ktorí Dubčeka zo strany vyhodili, zrejme ho zrádzal ten, koho vyhodili.
Dnes žije pod hranicou chudoby 700- tisíc ľudí.181.985 ľudí je bez práce. Socializmus s ľudskou tvárou?
A čo spravili pre rozvoj socialistickej spoločnosti tí, ktorí aktívne podporili zákulisné zahraničné sily, ktoré tu spolu s domácimi podvracačmi zorganizovali Štrngaciu revolúciu? Odpoveď na túto otázku dáva dnešný stav spoločnosti: Drogy, chaos, anarchia, kriminalita, kolabuje za socializmu kvalitné zdravotníctvo, školstvo, sme vtiahnutí do vojny…Ja Dubčeka za toto zvelebovať nebudem! Nech ho zvelebuje Kňažko, Budaj, s ktorými sa vo VPN stotožnil a pomohol im utvoriť koridor do luxusu.
Netvrdím, že Dubčeka treba velebiť. Tvrdím, že bol neschopný zastávať takú vysokú funkciu (a nie som sám, rovnaký názor mal aj jeho otec a ten ho veľmi dobre poznal) a ako líder strany zlyhal.
To ale neznamená, že zradil pracujúci ľud. Neviem, či dokážete pochopiť ten rozdiel.
A mám dve otázky:
1. Koho teda vy velebíte za to, že KS u nás prakticky (zatiaľ nie formálne) zanikla ?
2. Kde bol ten pracujúci ľud po novembri 89 keď bolo treba brániť socializmus a koho ten „uvedomelý“ pracujúci ľud volil vo všetkých ponovembrových voľbách až doteraz ?
Zradil, či nezradil pracujúci ľud, to je otázka, na ktorú dáva odpoveď ponovembrová realita. Všetky okolnosti samozrejme nepoznám, preto nebudem tvrdohlavo stáť za svojím názorom.
Odpovede na Vaše otázky:
1.KS zanikla preto, lebo sa do strany prijímali prospechári a karieristi. Jeden príklad za všetkých: Bývalá členka KS /vo vyššej funkcii/, na jednom verejnom ponovembrovom zhromaždení povedala, že nechce, aby sa vrátilo, to čo bolo/ v preklade to, čo sama robila, alebo nerobila/. A takých, ktorým sa po novembrovom prevrate otvorili finančné zdroje, takých bolo v KS dosť. Dnes si užívajú. No a presvedčených veľa neostalo, preto sa to všetko rozsypalo. Takže velebím zásadových, lenže „traja“ stranu neurobia.
2.Pracujúci ľud zlyhal a zlyháva, našiel si svoje korytká a korytá, no a spokojne si žije. Vôbec nebol uvedomelý práve „vďaka“ prospechárom a karieristom, ktorí sa do strany dostali. Problémy sa neriešili, chýbal dialóg.
P.S. Moja mama bola presvedčená komunistka, prečo ju do strany nechceli prijať? To je otázka!
Ja som bola a som presvedčená komunistka, prečo ma do strany neprijali? To je otázka!
Cítim povinnosť odpovedať ešte na vaše otázky. Vlastne je to len jedna otázka.
Moja odpoveď je – pretože medzi členmi KSČ aj KSS bolo veľmi málo skutočných komunistov.
Pozdravujem a ďakujem za korektnú diskusiu.
Ďakujem aj ja, bolo to poučné. V diskusii sa rodí pravda.❤️
Dubček bol prototypom straníckeho karieristu. Viem o čom píšem, nakoľko moja rodina mala s ním osobné skúsenosti v roku 1952, 1968, 1989 a nakoniec v roku 1990, kedy už mama vyhnala jeho „kortešov“, ktorí prišli zase otca prehovárať na spoluprácu, z domu metlou.
P.S. Reagujem až teraz preto, lebo iba dnes som narazil na tento zaujímavý portál.
B.