Po presťahovaní do iného mesta sme s manželom nemali tri roky praktického a ani žiadneho odborného lekára. Keď sme ochoreli, naši lekári boli v 120 km vzdialenom starom bydlisku, lebo v mieste bydliska všetci lekári mali plný stav. Situácia sa zmenila, keď sme zmenili zdravotnú poisťovňu a pracovníčka novej poisťovne nám zaobstarala praktického a zubného lekára. Obaja sú síce v susednom, 30 km vzdialenom meste, ale vždy je lepšie mať nejakého než žiadneho.
Zubný lekár ako aj ostatný personál na zubnej klinike okrem recepčných sú Ukrajinci. Sme s nimi spokojní, až na to, že si dajú zaplatiť v hotovosti ako súkromníci aj tie úkony, ktoré im hradí zdravotná poisťovňa ako zmluvným partnerom. Čo sa dá robiť? Ak nechceme trpieť, musíme platiť a nie málo. Mimochodom, s migrantmi nemajú nič spoločné. Títo Ukrajinci prišli k nám pred rokmi.
Ani na praktického lekára sa nemôžeme veľmi sťažovať. Je to pomerne mladý, moderný lekár sústavne nalepený na monitor, tmavšej pleti a volá sa Yusuf s nevysloviteľným, a teda aj nezapamätateľným priezviskom. Keď sme k nemu prišli po prvýkrát, urobil nám dôkladnú vstupnú prehliadku vrátane EKG a poslal nás na rozbor krvi. Na všeličo sa povypytoval a všetko zaznamenával do počítača. Spozornel vo chvíli, keď sa jeho otázky zvrtli na očkovanie.
Nie, nie som očkovaná proti covidu ani žiadnej inej chrípke. Pokýval nesúhlasne hlavou, ale nepovedal absolútne nič.
A čo tetanus? Kedy vás naposledy očkovali proti tetanu? Keď som mala sedemnásť a stal sa mi úraz. Viditeľne zalapal po dychu a zavolal sestru s tým, že to musíme okamžite napraviť. Samozrejme, že som povedala nie a to krehké puto dôvery medzi pacientom a lekárom sa pretrhlo. Tetanus je hrozná choroba, ale pri úraze každého proti nej očkujú a navyše úmrtnosť je minimálna. Podľa štatistík umiera len jeden pacient z troch miliónov, tak načo je potrebné plošné očkovanie a navyše troma injekciami? Proti TBC sa neočkuje a je to rovnako hrozná choroba, ktorou trpí čoraz viac ľudí.
Pár dní po odbere krvi mi volala sestrička, že výsledky sú u oboch dobré. Len ja mám nižšiu hladinu vitamínu D, tak mi naň pán doktor posiela recept, a keď ho vyberiem, nech sa zastavím v ordinácii po žiadanku na ďalší odber krvi. To bolo v jeseni minulého roku a, samozrejme, som nešla, keďže pán doktor mi naordinoval 20 kvapiek denne. Magistra to považovala za totálny nezmysel.
Minulý týždeň sa manželovi urobilo nevoľno za volantom, a keďže sme akurát boli v susednom meste, hneď sme zašli za lekárom. Od sestry sme najprv dostali hubovú polievku, že ako si to predstavujeme chodiť za lekárom, keď nie sme objednaní a že sme mali ísť rovno na pohotovosť. Udivene som sa jej spýtala, či to sa už objednáva aj k praktickému lekárovi. Jej odpoveď bola samozrejme a čakacia lehota až šesť týždňov ma zaskočila. To si ľudia dnes plánujú, kedy ochorejú? Manžela napriek neochote vyšetrili a skonštatovali, že mu nič nie je. Na rozlúčku sme obaja dostali žiadanku na odber krvi a vôbec nechápem, prečo sme tam šli, keďže lekár chcel vedieť len hladinu cukru, cholesterolu a vitamínu D.
Následne volala sestra, že sa máme dostaviť do ordinácie a nekompromisne určila termín na minúty. Nepomohlo moje odvrávanie, že nič nám nie je a cítime sa dobre. Pred tromi mesiacmi boli testy v norme, takže nič dramatické sa diať nemôže. Direktívne zopakovala termín a zložila. Nešli sme. Nechceme zas počúvať, že v našom veku je najvyšší čas stať sa vegetariánmi a rovnako nechceme od lekára počuť, že je potrebná preventívna liečba nejakej choroby, lebo už máme vek, kedy je to potrebné.
Načo potrebujeme lekárov, ktorí sa hrajú na manažérov zdravia a objednávajú si pacientov podľa vlastnej potreby? Dnešní lekári neliečia, lebo po telefóne sa liečiť ani nedá a pri termínoch na vyšetrenie, aké si dávajú, sa o žiadnej liečbe ani hovoriť nedá. O modernom liečení by sa dalo dlho rozprávať, vieme však, čo sme zažili počas vymyslenej pandémie i to, koľkí na takéto liečenie doplatili nielen zdravím, ale aj životom. Takto to vyzerá, keď sa zdravie zmení na obchodovateľnú komoditu.
Nech si ľudia hovoria, čo chcú, ale počas socializmu bolo zdravie všetkých občanov prioritou štátu. K lekárom sme sa neobjednávali, ani k tým odborným. Jednoducho sme prišli podľa potreby. Ak nás poslal obvodný lekár k špecialistovi, vyšetril nás hneď, nanajvýš na druhý deň. Operácie sa neodkladali ako dnes, liečenie všetkých a na akékoľvek choroby boli hradené štátom a bez prosíkania či zbierok a okamžite. Lekári nám boli k dispozícii 24 hodín denne, a dokonca sa vykonávali aj urgentné operácie, čo je dnes úplne nemysliteľné. Rovnako pooperačná starostlivosť v kúpeľoch bola plne hradená štátom.
Bezplatná starostlivosť štátu o zdravie občanov bolo jedným z najväčších plusov socializmu, lebo zdravie sa nedá kúpiť a včasná pomoc je tá najúčinnejšia.
nadpis je pravda ale aj to stastie ma svije hranice a to je staroba, kde to zacne na cloveka padat ako hnily barák…
Zo zdravotníckej starostlivosti urobili BIELY BIZNIS. Aj ja mám zlé skúseností s lekármi, so zubármi. Veľmi zlé!