V rámci schválenej justičnej reformy ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) považuje združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ) za dôležité, že nebola vypustená imunita sudcov súvisiaca s ich právnym názorom v rozhodovacej činnosti s výnimkou, ak by tým sudca spáchal trestný čin. Ako združenie ďalej konštatuje v tlačovej správe, s týmto súvisí aj úprava podmienok v Trestnom poriadku, za ktorých sudcovia môžu byť trestne stíhaní za trestný čin ohýbania práva s výnimkou, že takéto trestné stíhanie musí byť zastavené, ak s ním nesúhlasí Súdna rada SR. ZOJ to považuje za dôležitý nástroj ochrany sudcov pred možnosťou ich účelového trestného stíhania, napríklad so zámerom vylúčiť ich z rozhodovania niektorých im pridelených vecí.
„Pozitívne vnímame zvýšenie veku sudcu, ktorý je dôvodom na zánik funkcie sudcu zo 65 na 67 rokov, ako aj automatický zánik funkcie zo zákona. Odstráni sa tým doterajší diskriminačný prístup k sudcom, keď niektorých súdna rada predložila po dovŕšení veku 65 rokov na odvolanie prezidentovi republiky a iných nie, pričom neboli zistiteľné kritériá a dôvody tohto rozdielneho prístupu,“ uvádza ZOJ. Súdy budú podľa združenia navyše dostatočne vopred vedieť, ktorí sudcovia ukončia svoju aktívnu činnosť a môžu si včas zabezpečovať náhradu.
K očakávaným a vo všeobecnosti akceptovaným zmenám podľa ZOJ jednoznačne patrí oddelenie správneho súdnictva a vytvorenie Najvyššieho správneho súdu SR. „Významný posun nastal aj vo vzťahu k Súdnej rade SR, ktorej postavenie bolo konečne zadefinované v ústave tak, že je najvyšším orgánom sudcovskej legitimity a vo veľkej miere sa posilnili jej kompetencie,“ uvádza združenie. Pokiaľ ide o preverovanie majetku sudcov a skúmanie, či spĺňajú predpoklady ich sudcovskej spôsobilosti, až prax podľa ZOJ ukáže, či súdna rada bude mať dostatok nástrojov a personálneho obsadenia na to, aby boli naplnené očakávania spoločnosti, najmä vo vzťahu k očiste súdnictva. „Náročnosť kompetencií súdnej rady sa natoľko zvýšila, že už teraz sa javí, že na ich účinnú realizáciu by sa mala úplne profesionalizovať súdna rada ako celok, a nielen jej predseda a podpredseda,“ konštatuje ZOJ.
Združenie zároveň deklaruje ako nesprávne, že novela zákona o sudcoch a prísediacich siahla na sociálne zabezpečenie sudcov počas ich práceneschopnosti, ktoré im garantovala doterajšia úprava. „Podľa nášho názoru by bolo primerané, ak by účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená a po zlepšení ekonomickej situácie štátu by bola opätovne obnovená,“ dodalo ZOJ.
Reforma justície, ktorá zahŕňa reformu Súdnej rady SR, majetkové previerky sudcov, reformu Ústavného súdu SR, zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, vstúpi do platnosti od 1. januára 2021. Vyplýva to z vládneho ústavného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý v stredu 9. decembra parlament schválil 91 hlasmi zo 141 prítomných poslancov.
