V téme LGBTI+ komunity sa manipuluje s terminológiou a právom. Spomeniem 4 zásadné manipulácie.
1/ Je nesprávne používať termín „menšina“ vo vzťahu k ľudskému zdraviu a k ľudskému organizmu. Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá v r. 1948 v OSN sa toho dôsledne drží. Ak začneme vytvárať menšiny vo vzťahu k ľudskému telu a zdraviu, tak tu môžeme mať hneď asi 1000 menšín, pretože zhruba s toľkými diagnózami dnešná medicína pracuje. Ak existujú sexuálne menšiny, tak kde sú menšiny hypertonikov, diabetikov, astmatikov, epileptikov, alergikov, zrakovo postihnutých, sluchovo postihnutých, imobilných, atď., atď., trebárs aj menšina koktavých? Tvrdiť, že o sexuálnej menšine možno hovoriť preto, „že sa s tým narodili“, nemožno, pretože jednak celý rad iných diagnóz a porúch je vrodených a jednak preto, že zatiaľ nebolo vedecky jednoznačne preukázané, že homosexualita je vrodená. Skôr naopak, jednovajcové dvojčatá, ktoré sú geneticky identické, sa nestávajú buď obaja homosexuáli, alebo obaja heterosexuáli. A neodpustím si ironickú poznámku: Všetci tí mimovládkári, neziskovkári, moderátori, aktivisti, bojujúci za ľudské práva sexuálnych menšín zvysoka kašlú na najpočetnejšiu sexuálnu menšinu. Ktorá to je? No predsa sexuálna menšina impotentov! Aj impotent je človek, dokonca konkrétny človek, obhajujte aj jeho práva! Mimochodom, najpočetnejšia menšina vo vzťahu k ľudskému organizmu je menšina ľavákov, je ich asi 20 % a tiež by si mohli vyfabulovať nejaké svoje krivdy a práva.
2/ V médiách táto komunita formuluje rôzne požiadavky ako práva sexuálnych menšín. Pozor! Manželstvo muža a ženy je individuálne právo dvoch jedincov, jedného muža a jednej ženy, nie je to kolektívne právo heterosexuálov. LGBTI+ požadujú práva na partnerstvá alebo manželstvá pre túto menšinu, čiže formulujú to ako kolektívne právo. Je to vážny zásah do charakteru menšinových práv, ktoré sú prísne individuálne. Uplatňovanie kolektívnych práv národnostných menšín bola jedna z príčin vzniku druhej svetovej vojny. Preto sa stala dogmou medzinárodného práva téza, že žiadne menšinové práva nie sú kolektívne práva a ani sa nimi nesmú stať!
3/ Existuje všeobecný úzus, starý niekoľko storočí, že za vek telesnej a duševnej dospelosti sa pokladá vek 18 rokov. Platí to vo všetkých štátoch sveta. Až po dosiahnutí tohto veku sa mladý človek stáva držiteľom štandardných občianskych práv – práva vstúpiť do manželstva, voliť a byť volený, právo na vstup do armády, riadiť osobné vozidlo a celý rad ďalších práv, ale aj možnosť stratiť slobodu po spáchaní trestného činu. Celý rad západných štátov však v otázke transsexualizmu túto hranicu prelamuje a už 12- až 13-ročné deti začínajú brať megadávky hormónov opačného pohlavia v rámci procesu, ktorý sa nazýva blokácia puberty. V mnohých štátoch na to nie je ani potrebný súhlas rodičov. Už aj v Slovensku sú snahy povoliť túto vekovú hranicu. Po dovŕšení 18 rokov prichádza na rad séria operácií: najprv amputačných, keď chlapcovi amputujú vonkajšie pohlavné orgány a dievčaťu vyberú maternicu, vaječníky a mliečne žľazy z prsníkov. Potom sú plastické operácie, keď chlapcovi, už vykastrovanému, vyberú časť hrubého čreva a urobia z neho umelú vagínu a dievčaťu vyrobia guľky z veľkých pyskov, umelý penis obyčajne zo svalu predlaktia a urobia implantáciu umelého poprsia. Tento proces pán Šimečka nazýva dôstojná tranzícia. Pre mňa je to mrzačenie zdravého, mladého organizmu a hrubé porušenie Hippokratovej prísahy, ktorá okrem iného hovorí: „Nilnocere!“ Preložené: Nikdy neškodiť! A o podstúpení tejto procedúry, ktorá znamená nenávratný zásah do telesnej integrity, sa má rozhodnúť 12-ročné dieťa?! 12-ročné dieťa, ktoré nemôže nastúpiť do autoškoly, pretože ho pokladáme za nezrelé, 12-ročné dieťa, ktoré nesmie dostať v reštaurácii pohárik alkoholu, a dokonca nemá právo ani kúpiť si škatuľku cigariet!
Tie deti sú v skutočnosti obeťami systému, nemôžu naozaj zodpovedne chápať, k čomu dali súhlas. A toto sa nám podsúva ako nový, progresívny trend, ako pokrok a humanizmus! Zámerne som dosť podrobne opísal celý ten proces, aby si laik uvedomil, o čom je vlastne reč. Nikto nehovorí o finančných nákladoch, ale keď žijeme v trhovej spoločnosti, musí nás to zaujímať! Na internete som našiel niekoľko údajov o cenách v USA. Sú to neoficiálne údaje, „čo google dal“, ale za celý proces „dôstojnej tranzície“ od blokácie puberty po ukončenie chirurgických výkonov, bola suma 200 000 dolárov. Našiel som ešte cenu faloplastiky, čo je vypracovanie penisu zo svalov predlaktia a bola 70 000 dolárov. Koľko by to bolo u nás? Ak by to bola len desatina americkej ceny, bolo by to 20 000 eur! Slovenský internet mi ponúkol tranzitívnu operáciu u nás za 3 500 – 4 000 eur, ale to bola cena jedného zákroku, chirurgická tranzícia je niekoľko operačných výkonov, takže suma 20 000 eur by na celú, kompletnú tranzíciu ani nestačila. Kde má na to slovenské zdravotníctvo zobrať peniaze? Hlasno sa pýtajte tých, ktorí to propagujú! Aby bol čitateľ v obraze: U nás 20 000 eur je cena 4 extrémne náročných, život zachraňujúcich operácii srdca alebo cca 7-8 bedrových kĺbov. Alebo si tranzíciu dotyčný bude platiť sám?
4/ Tento bod som nazval viktimizácia: Victim = obeť. Prakticky vždy, za každých okolností je LGBTI komunita stavaná do pozície úbohej nevinnej obete, nepochopenej a ukrivdenej, ktorej primitívni, brutálni heterosexuáli nechcú dať to, čo im právom patrí. Možno je to pohodlné, ale mali by si uvedomiť, že v konečnom dôsledku je to pre nich samotných kontraproduktívne. Akákoľvek kritická zmienka je bez diskusie označená slovom homofóbia. Je to manipulatívne zneužívanie medicínskych pojmov. Fóbia je patologická úzkosť, patologický strach, napr. arachnofóbia – strach z pavúkov, akrofóbia, strach z výšok. Ak naozaj existuje homofóbia, tak taký človek nepatrí do kriminálu, ale vyžaduje liečbu! Už samotné vytvorenie LGBTI+ je manipulatívne a medicínsky nesprávne, čudujem sa homosexuálom, že sa na to nechajú zneužívať. Transsexualita je vec pohlavnej identity. Ide o rozpor medzi telom a mysľou človeka. Homosexualita sa týka sexuálnej orientácie. Spoločné majú asi toľko, ako žalúdočný vred s rakovinou žalúdka.
Prečo sa to všetko deje? V konečnom dôsledku súhlasím, že LGBTI+ komunita je obeťou a je zneužívaná. Dovolím si zakonšpirovať: Anglosaské elity začali medicínsku a zdravotnícku problematiku zneužívať v globálnych rozmeroch na demontáž demokracie. Je to reťazenie udalostí: Hystéria s Covidom, LGBTI+ agenda, vnucovanie hmyzu ako potravy, teória o tom, ako kravské prdy ohrozujú klímu a zatiaľ to vrcholí špecifickou medicínskou diktatúrou Svetovej zdravotníckej organizácie, WHO cez pandemickú zmluvu.
MUDr. Štefan Paulov
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
všetko so všetkým súvisí. Agenda LGBT sa u nás začala zavádzať do praxe dávno predtým než sa o nej začalo verejne hovoriť a dávno pred tým, než Bratislavou prešiel prvý Dúhový pochod.
Začalo to nenápadným masírovaním podvedomia širokej verejnosti o nevhodnej rodičovskej výchove počas socializmu a pokračovalo to v školách odbúravaním náročnosti učiva, inklúziou a nemalým zasahovaním rodičov do vzdelávacieho procesu. Dnes už tu máme generáciu mladých rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti v tom zmysle že deti nič nemusia a všetko môžu. A ešte väčším problémom je, že máme aj takých pedagógov. Ako potom môžeme čakať, že ľudia nenaskočia na vlnu LBGT, ktorá je agendou WHO. Zisk! To je modlou dnešných nemorálnych ľudí, ktorí bohatnú na hlupákoch bez vedomostí a vlastného názoru
Žiaľ, je dnes všeobecnou tendenciou u tzv. ľavice priživovať sa na takýchto témach. Napr. aj u istej nemenovanej socialistickej strany na Slovensku 🙂
Zrejme ide o snahu vykrádať elektorát iným stranám. Snaha iste z hľadiska praktickej politiky pochopiteľná, ale je aj reálna? Hlavne si treba uvedomiť, KTO je cieľovou skupinou takýchto strán. Ak je snahou kradnúť voličov liberálnym stranám, či dokonca prebrať im „progresívnu“ mládež, tak je to snaha maximálne naivná a nereálna. Pretože nikto z týchto ľudí nebude voliť nič, čo len vzdialene pripomína socializmus, je to pre nich ako červená farba pre býka. Ak však chcú osloviť protisystémovo naladených voličov, tak týchto preberaním LGBT agendy len odpudia, pretože je to pre nich téma, ktorú si títo ľudia pevne asociujú s liberálmi, globalistami a súčasným režimom (nielen) na Slovensku. Podobné by sa dalo povedať aj o iných témach, napr. o masovej imigrácii.
Skôr mi to pripomína snahu integrovať sa do súčasného systému, čo by sa im týmto spôsobom aj mohlo podariť. Lebo takúto „ľavicu“ systém aj naozaj potrebuje. Potrebuje ju a aj dlhodobo využíva (najmä na Západe) ako „baranidlo“ proti posledným baštám „starého sveta“, čiže na zničenie rodinných hodnôt, národnej či náboženskej spolupatričnosti, ba i samotnej ľudskej prirodzenosti.
my máme na Slovensku nejakú socialistickú stranu?! Snáď nie Socialisti.sk?